Počet pracujúcich sa v prvom štvrťroku tohto roka znížil o 36,1-tisíca na 2,55 milióna osôb. “Miera zamestnanosti v porovnaní s prvým štvrťrokom 2019 klesla o 0,5 percentuálneho bodu na 73 %,” informovali štatistici o výsledkoch Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) za 1. štvrťrok tohto roka.

Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 1,5 % na takmer 2,43 milióna osôb. “Zníženie zamestnanosti bolo sprevádzané okrem rastu nezamestnanosti aj zvýšením počtu obyvateľstva mimo trhu práce. Počet ekonomicky neaktívnych osôb medziročne vzrástol o 36-tisíc na 1,88 milióna osôb,” uviedol Štatistický úrad SR. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti štvrtému štvrťroku 2019 klesla o 21,5-tisíca na 2,56 milióna ľudí.

Zamestnanosť podľa štatistikov najvýraznejšie klesla v službách, za celý sektor sa v prvom štvrťroku tohto roka počet pracujúcich znížil o 45,4-tisíca osôb. Z jednotlivých odvetví služieb boli najväčšie úbytky pracujúcich v doprave a skladovaní, o 16,3-tisíca, v ubytovacích a stravovacích službách o 13,6-tisíca, v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 10,8-tisíca a vo vzdelávaní o 9,1-tisíca osôb. Pokles pracujúcich bol aj v stavebníctve o 9,7-tisíca ľudí.

Pokles počtu pracujúcich bol ovplyvnený nižším počtom zamestnancov o 42-tisíca na 2,17 milióna osôb. Počet podnikateľov sa zvýšil o 5,9-tisíca na 380,2-tisíca osôb vplyvom vyššieho počtu podnikateľov bez zamestnancov o 4,5-tisíca na 304,4-tisíca osôb a podnikateľov so zamestnancami o 1,4-tisíca na 75,8-tisíca osôb.

Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila u pracujúcich vo veku 25 až 34 rokov, o 24,5-tisíca ľudí. Počet pracujúcich klesol aj v kategórii 50 až 54 ročných (o 13,2-tisíca osôb) a u 15 až 24 ročných (o 11,1-tisíca ľudí).

Zamestnanosť klesla vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom (o 3,2 %), Košickom (o 2,7 %) a Bratislavskom kraji (o 2,5 %). Miera zamestnanosti sa medziročne znížila najviac v Bratislavskom kraji o 2,1 percentuálneho bodu, jej úroveň však bola medzi krajmi aj v 1. štvrťroku 2020 najvyššia (79,9 %). Najnižšia bola v krajoch východného Slovenska, v Prešovskom na úrovni 68 % a v Košickom kraji na úrovni 68,1 %.

Tempo poklesu počtu pracujúcich v zahraničí podľa VZPS sa oproti prvému štvrťroku vlaňajška spomalilo o 10,7 percentuálneho bodu na 0,3 %. Celkový počet sa medziročne znížil o 0,4-tisíca na 126-tisíc osôb. Najviac osôb pracovalo v stavebníctve (35,5-tisíca), priemysle (31,3-tisíca) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (22,7-tisíca). V rámci európskych krajín Slováci pracovali hlavne v Rakúsku (42,8-tisíca osôb), Česku (27,9-tisíca) a v Nemecku (19,6-tisíca osôb). Za prácou do zahraničia odchádzalo najviac pracujúcich z Prešovského (27,2-tisíca osôb) a Nitrianskeho kraja (22,4-tisíca osôb).

V prvom štvrťroku tohto roka bolo v hospodárstve SR ponúkaných o 6 456 (o 26,1 %) menej voľných pracovných miest ako v 1. štvrťroku 2019, v priemere ich počet dosiahol 18 308. Pracovné ponuky sa znížili vo väčšine odvetví, najviac v priemyselnej výrobe (o 1 880 miest) a v stavebníctve (o 1 504 miest).

Pokles nezamestnanosti na Slovensku sa zastavil, v prvom štvrťroku medziročne stúpla o 1,1 %

Dlhodobý trend poklesu nezamestnanosti na Slovensku evidovaný od roku 2014 sa v prvom štvrťroku tohto roka zastavil. Počet nezamestnaných sa v januári až marci tohto roka zvýšil prvýkrát po šiestich rokoch medziročne o 1,8-tisíca na 161,6-tisíca osôb. Miera nezamestnanosti v prvom kvartáli tak dosiahla 6 %, medziročne sa zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu. Sezónne očistená nezamestnanosť sa oproti štvrtému štvrť­­ro­ku minulého roka zvýšila o 6,2-tisíca osôb. Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili z celkovej nezamestnanosti 21,5 %.

Tri kraje na Slovensku, a to Prešovský, Žilinský a Bratislavský, zaznamenali nárast počtu nezamestnaných, každý o viac ako 4-tisíc osôb. Ostatné kraje však ešte pokračovali v znižovaní nezamestnanosti. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji (11,7 %), naopak najnižšia v Trenčianskom kraji (2,9 %). Najvyššia nezamestnanosť je dlhodobo v Prešovskom kraji, v prvom štvrťroku tohto roka sa ešte prehĺbila. Pri raste o 4,7-tisíca počet nezamestnaných v tomto kraji dosiahol 46,7-tisíca osôb.

“Počas prvého kvartálu naše hospodárstvo naplno pocítilo dopady krízy v podstate až v marci, aj to ale už viedlo k významnému poklesu nášho ekonomického rastu,” uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Vývoj v druhom kvartáli bude preto podľa nej ešte výrazne horší. “Očakávame, že čísla z trhu práce budú ešte o dosť negatívnejšie a budeme svedkami rastúcej miery nezamestnanosti,” tvrdí analytička. Poukázala na to, že nezamestnanosť bude rásť v priemysle aj v sektore služieb. “Očakávame, že nárast nezamestnanosti sa bude sústreďovať predovšetkým do druhého kvartálu a v treťom kvartáli by sa mala situácia začať upokojovať,” povedala Glasová. Ak sa podľa nej pandémiu podarí dostať pod kontrolu a nepríde žiadna jej druhá vlna, tak v druhom polroku by sa naša ekonomika mohla začať oživovať a aj situácia na trhu práce by sa mohla začať zlepšovať. “K znižovaniu nezamestnanosti ale bude dochádzať pomalšie, nakoľko trh práce zvykne reagovať na ekonomický vývoj s určitým časovým oneskorením,” dodala.

“V miere nezamestnanosti očakávame tento rok nárast ku 9,5 % v priemere, po čom by mal nasledovať postupný pokles v nasledujúcich rokoch,” povedala pre agentúru SITA analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Podľa nej k tomu prispeje pokles zamestnanosti súvisiaci so zhoršenou ekonomickou situáciou u nás a v zahraničí. “V prípade rastu nominálnej mzdy očakávame jej spomalenie ku 1,9 % v priemere za tento rok, keďže okrem horšieho vývoja na trhu práce (rast miery nezamestnanosti, pokles zamestnanosti) bude vidieť aj dopad vyššieho čerpania OČR a PN, ako aj skrátené pracovné hodiny v prípade niektorých sektorov,” dodala.