Môj profil 
Predplatné
Pri súčasnom nastavení systému totiž zvýšenie minimálnej mzdy znamená aj rast daní a odvodov ľudí s najnižšími príjmami. Ak by sa zaviedla 100-percentná odpočítateľná položka do úrovne minimálnej mzdy, zamestnanci s najnižšou mzdou by dane neplatili. „Zabezpečili by sme tým omnoho vyšší čistý príjem zamestnancov a reálne zvýšili ich životnú úroveň. Výrazne by to pomohlo aj nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktoré pracujú za minimálnu mzdu,“ tvrdí generálny sekretár APZ Andrej Lasz. Mzda sa vo firmách pritom podľa asociácie v súčasnosti zvyšuje prirodzeným spôsobom aj bez zásahov štátu, čo je spôsobené aktuálnou situáciou na trhu práce.
Ďalším problémom v súvislosti s minimálnou mzdou je podľa priemyselných firiem najmä jej napojenie na výpočet príplatkov za prácu napríklad v noci alebo cez víkend. “Znamená to, že fabriky môžu akékoľvek nerozvážne zvýšenie minimálnej mzdy tvrdo pocítiť. O to viac, že sa práve rozhoduje o budúcnosti mnohých elektrotechnických, baníckych či strojárskych podnikov,“ dodal Lasz.
APZ poukazuje tiež na to, že rapídne zvyšovanie minimálnej mzdy vplýva negatívne na rast či udržateľnosť počtu pracovných miest, a to predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Dôležitou témou je podľa asociácie tiež potreba zavedenia jasného mechanizmu na určovanie výšky minimálnej mzdy so zohľadnením vybraných makroekonomických ukazovateľov.
Platná legislatíva pritom do 15. júla ponecháva výšku minimálnej mzdy na nasledujúci rok na sociálnom dialógu zamestnávateľov a odborárov. Toto pravidlo by podľa APZ malo byť dodržané. V utorok sa však malo uskutočniť ďalšie kolo vyjednávania sociálnych partnerov o minimálnej mzde na rok 2020, na ktoré sa ale nedostavili predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Rokovanie sa tak neuskutočnilo a zástupcovia zamestnávateľov preto avizujú na štvrtok tlačovú konferenciu, kde sa chcú k aktuálnemu sociálnemu dialógu vyjadriť.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
