Môj profil 
Predplatné
Národná rada minulý utorok schválila návrh novely Zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len tlačový zákon). Zákon v novom znení, ktoré musí ešte podpísať prezidentka, dáva verejne činným osobám právo na odpoveď v médiách, ak správy o nich nie sú pravdivé alebo sú zavádzajúce či skresľujúce.
Ako sa dalo očakávať, mainstreamové médiá na Slovensku, ako aj ich slniečkoví partneri v zahraničí, začali bedákať, že ich vláda týmto spôsobom ide šikanovať. Vraj je to nedemokratické, vraj je to zastrašovanie, keďže klamárske médium, ktoré odmietne uverejniť opravu, môže za to dostať pokutu od 1660 do 4980 eur. Len si predstavte, čože je to za demokraciu, v ktorej novinár nemá už ani právo na beztrestné klamanie a ohováranie – no hrôza!
„Neverím, že cieľ tejto zmeny je skvalitniť mediálny priestor a neverím ani tomu, že to bola motivácia poslancov Smeru navrátiť právo na odpoveď do legislatívy. Robia to v čase, keď predseda Smeru Robert Fico a šéf parlamentu Andrej Danko bežne ignorujú otázky novinárov. Popritom na sociálnych sieťach šíria svoje reakcie, videá a komentáre bez kontrolných novinárskych otázok,“ uviedla šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová. (Zaujímavé, že nespomenula aj mnohých opozičných politikov, ktorí tiež odmietajú komunikovať s médiami, ktoré im nevyhovujú.)
Na rozdiel od pani Balogovej a jej podobných, novinári z „alternatívnych“ médií väčšinou nemajú s novelou tlačového zákona problém, ba naopak, viacerí sú s týmto vývojom spokojní. Tvrdia, že je celkom prirodzené a správne, že treba potrestať každého, kto klame a ešte sa aj drzo odmieta za to ospravedlniť.
V tejto súvislosti treba ešte zdôrazniť, že právo na odpoveď sa netýka hodnotiacich výrokov, ide iba o tie, ktoré majú overiteľnú pravdivostnú hodnotu. Aj preto v Hlavných správach nemáme s novelou zákona žiadny problém, keďže píšeme pravdu. Dokonca si myslíme, ak to trochu zjednodušíme, že slušný človek v podstate vôbec nepotrebuje ani len tušiť, že nejaký tlačový zákon existuje, pretože kto nemieni klamať, s ním jednoducho nepríde do kontaktu.
Podráždené reakcie odporcov novely tlačového zákona, avšak bez akýchkoľvek relevantných argumentov, prinášali v uplynulých dňoch takmer všetky médiá. Ale ako vnímajú schválenie zákona Národnou radou jeho zástancovia? Na to sme sa spýtali predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboša Blahu a predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá, jedného z autorov návrhu novely zákona Dušana Jarjabka.
Ako hodnotíte skutočnosť, že parlament schválil novelu tlačového zákona?
Blaha: „To je výborná správa. Ja vám poviem moju osobnú skúsenosť. Bol som jedným elektronickým médiom obvinený, že som bol prvého mája nakupovať v Rakúsku. Išlo tam o ,senzáciu‘, že Blaha ide na Sviatok práce nakupovať do Rakúska. Bolo to klamstvo a ešte k tomu aj čistý nezmysel, pretože aj v Rakúsku je prvého mája sviatok a obchody sú zatvorené, ale to im nebránilo takúto hlúpu lož uverejniť. Poslal som im žiadosť o opravu s vyjadrením, že uverejnili faktografickú lož, ktorú viem zdokladovať, bol som tam v úplne iný, pracovný deň, a aby to opravili. Oni sa so mnou vôbec nebavili, ani mi neodpísali. A preto si myslím, že tento zákon je dobrý v tom, že prikazuje novinárom a médiám, ktoré šíria lži, aby veci uviedli na pravú mieru. A tvrdím, že na tom nemôže nikomu nič vadiť, je vrchol demokracie, že dávate aj druhej strane možnosť reagovať a v prípade, že urobíte chybu, ju aj opravíte. Ak toto môže niekomu vadiť, tak jedine fašistom.“
Jarjabek: „Som veľmi rád, že táto novela bola prijatá, pretože tak, ako som to hovoril od začiatku, printový a elektronický mediálny priestor nemajú rovnaké pravidlá hry. Doteraz ich nemajú, ale vzhľadom na prijatie tejto novely je mediálny priestor aspoň trochu regulovaný v zmysle práva na odpoveď pre verejných činiteľov, ktoré zo zákona vypadlo v roku 2011. My sme v tejto chvíli neurobili nič iné, len sme tlačový zákon vrátili do polohy z roku 2008, tak ako bol prijatý. To znamená, že sa týka aj verejných funkcionárov, teda napríklad aj dekanov, prodekanov, prorektorov, rektorov – nielen politikov, poslancov, ministrov, ako to bolo pertraktované veľmi účelovo v niektorých médiách. Všetci verejní funkcionári dnes majú právo na odpoveď presne podľa článku 19 ústavy.“
Nedávno ste v televíznej diskusii televízie TA3 opísali vlastnú praktickú skúsenosť s právom na opravu, ako to doteraz reálne fungovalo: tri roky ste sa súdili, súd ste vyhrali a napokon to médium uverejnilo opravu na šiestej strane na pár riadkoch. Moderátor vtedy konštatoval: „tak vidíte, spravodlivosť predsa zvíťazila. Ale aké je to víťazstvo, keď po troch rokoch nepríjemností, súdenia sa, odsudzovania zo strany oklamaných ľudí, nakoniec vyjde formálna päťriadková oprava na šiestej strane, ktorú si nikto ani nevšimne?
Jarjabek: „Presne ste vystihli v čom je problém. Ak sa vám niekto ospravedlní o tri roky, už nemusíte byť ani medzi živými. Ide o to, že človek potrebuje vyriešiť ten problém, keď je aktuálny. To znamená, ak vás niekto očierni dnes, vy sa zajtra sťažujete, tak pozajtra je jeho povinnosťou, aby to dal na pravú mieru. To nie je o tom, že ako politik predsa môžem robiť tlačovky, ako niektorí tvrdia: v skutočnosti nemôžem nič, na nič nemám právo. Podľa zákona z roku 2011 mi každý ako verejnému funkcionárovi, obrazne povedané, môže ,štiepať sekerou drevo na hlave‘ a ja sa nemôžem brániť. A ak to chcem riešiť cez súdy, tak to potom trvá tri-štyri roky a moja rodina musí tie tri-štyri roky žiť s tou nespravodlivosťou, že niekto z rodiny, otec, dedo, sestra či brat je očiernený. Je to jednoducho svinstvo, takto to treba nazvať. My sme tomu v tejto chvíli aspoň čiastočne zabránili, hoci úplne v poriadku to stále nie je, pretože pravidlá pre tlačené a elektronické médiá stále ostávajú nerovnaké.“
Podľa medializovaných informácií definitívnym riešením by mal byť až tlačový zákon odvodený od nového, komplexne poňatého európskeho zákona o médiách, ktorý sa pripravuje. Je to tak?
Jarjabek: „To je záväzok všetkých členských štátov EÚ. Rada EÚ vydala asi pred rokom vyhlásenie a aj my sme sa k tomu zaviazali. Skutočnosť, že dnes už nie sú médiá iba printové, elektronické médiá majú rôzne odnože, je tu internet, to všetko spôsobilo v legislatíve upravujúcej mediálny priestor dosť veľký chaos. Slovensko sa preto zaviazalo, aj preto je tu komisia na ministerstve kultúry, že do septembra budúceho roku by mala byť predložená prvá verzia tohto ,veľkého‘ mediálneho zákona, ktorý by riešil mediálny priestor printových aj elektronických médií, zahŕňajúc všetky tie rôzne formy, ktoré v súčasnosti existujú. Tá komisia na ministerstve kultúry na tom pracuje. V teraz prijatej novele sme riešili len súčasný stav tlačového zákona.“
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
