Kodaň 12. januára 2018 (HSP/Foto:TASR/AP/DPA-Britta Pedersen)
Nový vesmírny výskum dánskeho inštitútu DTU Space pri Technickej univerzite Lyngby pri Kodani sprostredkoval nové poznatky o tom, ako môže vesmírne žiarenie ovplyvniť oblačnosť a klímu na Zemi.
Tím vedcov DTU Space našiel súvislosti medzi explodujúcimi hviezdami, oblačnosťou a počasím na Zemi. Zistenia boli publikované v časopise Nature Communications. Vedci nazvali nové objavy ako “prielom” v chápaní toho, ako kozmické lúče z hviezd a supernov môžu ovplyvniť oblačnosť a tým aj klímu na Zemi.
Štúdia, ktorú uskutočnil Dr. Henrik Svensmark z DTU Space, vedúci výskumník Martin Bødker Enghoff z DTU Space, profesor Nir Shaviv z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a Jacob Svensmark z univerzity v Kodani odhaľuje, ako atmosférické ióny, ktoré produkujú energické kozmické žiarenie prúdiace cez zemskú atmosféru, pomáhajú pri tvorbe jadier kondenzácie mraku – zárodkov potrebných na vytváranie oblakov v atmosfére.
Doteraz sa predpokladalo, že malé aerosóly kondenzovaných jadier by nemali nadobúdať rozmery relevantné pre tvorbu mrakov, pretože nebol známy žiadny mechanizmus, akým by sa mohli zväčšovať. Nové výsledky však odhaľujú, teoreticky a experimentálne, ako interakcie medzi iónmi a aerosólmi môžu urýchliť rast týchto zárodkov oblačnosti pridaním materiálu do malých vznikajúcich aerosólov, čím im pomáhajú prežiť, aby sa z nich neskôr stali jadrá mrakov.
“Štúdia dáva základ veľkému množstvu empirických dôkazov, ktoré ukazujú, že slnečná aktivita hrá úlohu pri zmenách klímy Zeme. Napríklad stredoveké teplé obdobie okolo roku 1000 a chladné obdobie v malej dobe ľadovej 1300-1900 súvisí so zmenami v slnečnej aktivite,” hovorí Henrik Svensmark, ktorý je hlavným autorom novej štúdie.
Hoci ióny nie sú najpočetnejšími zložkami v atmosfére, elektromagnetické interakcie medzi iónmi a aerosólmi kompenzujú nedostatok a spájajú ionty a aerosóly oveľa pravdepodobnejšie. Dokonca aj pri nízkych úrovniach ionizácie štúdia ukazuje, že ióny stoja za asi 5 % nárastom rýchlosti aerosólov. V prípade blízkosti supernovy efekt môže spôsobiť viac ako 50 % nárast rýchlosti, čo bude mať vplyv na mohutnosť oblačnosti a zemskú teplotu.
Vedci formulovali teoretický opis interakcií medzi iónmi a aerosólmi spolu s vysvetlením rýchlosti rastu aerosólov. Myšlienky boli potom testované vo veľkej oblačnej komore.
Údaje sa zbierali počas obdobia 2 rokov s celkovým počtom 3100 hodín odberu údajov. Výsledky experimentov súhlasili s teoretickými predpoveďami. “Získali sme posledný kúsok puzzle, ktorý vysvetľuje, ako častice z vesmíru ovplyvňujú klímu na Zemi,” hovorí spoluautor Martin Bødker Enghoff z DTU Space. “Poskytuje to pochopenie toho, ako zmeny spôsobené slnečnou aktivitou alebo supernovou môžu ovplyvniť podnebie.”