Keď ma šéfredaktor Postoja pri pozdrave do nového roka zároveň oslovil s ponukou napísať reflexiu roka 2018, respektíve víziu pre rok 2019, rozhodol som sa opísať nielen svoj pohľad na hlavné vnútroštátne udalosti, ale aj na riešenia a víziu, ktoré som v rozhovoroch s odborníkmi v tomto období skladal ako mozaiku krajiny, kde verejná moc upevňuje spravodlivosť pre všetkých.

Nezabudnem na tie februárové dni roka 2018. Správa o úkladnej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ma zastihla vo Vietname. Dve noci som nemohol spať. Príčinou nebol jet-lag, vzdialené časové pásmo. Bol som vyrušený zlovestnou správou, v akom stave sa ocitla naša krajina. Pretože nešlo o omyl, ani o ďalšie obete v rámci kriminálneho podsvetia. Ide tu o vrchol ľadovca, ktorý je ako hora ponorená v hmle korupcie, nízkej vymožiteľnosti práva, ba zneužívania moci – súdnej, prokurátorskej, policajnej, politickej, teda štátnej. Vedeli sme o tom, ale nečakali sme až takéto krvavé prejavy.

Osobitne tu ide o mladých, odhodlaných ľudí. Mladý investigatívny novinár priveľa vedel a bol nepohodlný mocným. Podobne ako mladý Róbert Remiáš v roku 1996. Podobne boli ako nepohodlní popravení mnohí mladí ľudia v komunistickom režime, napríklad Anton Tunega, Albert Púčik, Eduard Tesár za tzv. Bielu légiu. Nedá mi nespomenúť vlastného strýka Jána bez stôp zlikvidovaného v rovnakom období. História sa neopakuje, ale rýmuje sa. Ak moc neslúži pravde a verejnému záujmu, stáva sa nebezpečnou pre poctivých ľudí. V prostredí nespravodlivosti trpia všetci slušní ľudia, ale stratou perspektívy sú zasiahnutí zvlášť mladí. Garantovať bezpečnosť a spravodlivosť pre občanov sú prvotné a najdôležitejšie povinnosti demokratickej štátnej moci.

Masové protesty zvlášť mladých ľudí na námestiach v uplynulom roku vyjadrovali precitnutie v dôsledku úkladnej vraždy a prepad dôvery v štátnu moc. Nielen názvom, ale aj obsahom boli volaním po slušnosti. Začal sa proces vytláčania a ústupu Fica a jeho blízkych spolupracovníkov z vrcholu moci. V záujme kontinuity moci na spochybnené posty rýchlo nastúpili spoločensky prijateľnejší nominanti. Základné politické dohody, nastavené trendy a réžia sa však nezmenili. Zásadný obrat môžu priniesť až nové voľby a rozumná politická alternatíva.

Po nezodpovednom povalení Radičovej vlády získal v roku 2012 SMER-SD bezprecedentnú, absolútnu väčšinu parlamentu a obsadil poľahky všetky mocenské posty v štáte, aj tie kontrolné – NKÚ a prokuratúry. Dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Parafrázujúc slová lorda Actona, moc bez kontroly korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne. Povolebné usporiadanie v roku 2016 toto nastavenie vďaka koaličným partnerom, žiaľ, nezmenilo. A cenu za to platí celá spoločnosť.

Volanie po slušnosti v politike je logické minimum, ale nestačí. Ako v matematike, je to potrebná, ale nepostačujúca podmienka. Lebo slušnosť sa dá aj zahrať. Pretvárka a divadlo existujú (aj) v politike. Nakoniec, opadnutie vlny protestov nebolo spôsobené spokojnosťou s dosiahnutými zmenami, ale skôr sklamaním z nenaplnených očakávaní. Aj keď som bol často na pracovných cestách v zahraničí, na jednom zo zhromaždení v Bratislave som si zblízka uvedomil rozdiely so vzopätím roku 1989 či zo zápasov z obdobia mečiarizmu. Iba slušnosť nestačí, potrebná je spravodlivosť ako reálny politický program, ako prioritná orientácia štátnej moci a ako etický základ slušnej spoločnosti. A, samozrejme, potrební sú jej nositelia ako organizovaná sila. Iba slušnosť je málo, podobne ako bolo málo nenásilie pri páde komunizmu. Hnutie Verejnosť proti násiliu reprezentovalo spontánne odmietnutie totalitného zneužívania moci, sformulovalo základné požiadavky, ale na ich celkové dosiahnutie už nemalo dostatok súdržnosti. Rozpadlo sa a zaniklo.

Zmysluplnou odpoveďou na udalosti roku 2018 a zároveň perspektívou do lepšej budúcnosti je spravodlivé Slovensko. Spravodlivosť a zodpovednosť sa musia stať kritériami v rámci vytvárania, výkonu a kontroly štátnej moci.

Už pri vytváraní parlamentného zastúpenia sa nastavujú predpoklady spravodlivosti. Preto prvým a zásadným krokom k väčšej spravodlivosti v krajine je zmena pravidiel pre voľby do NR SR tak, aby poslanci boli zodpovední v prvom rade svojim voličom, a nie politickej strane. Súčasný zákon o voľbách do NR SR vychádza z princípu jediného, celoštátneho volebného kraja, čím od r. 1998 uchováva dedičstvo mečiarizmu. Spôsobuje to centralizáciu politiky a rastúcu partokraciu. Je nevyhnutné tento systém priblížiť späť k voličom a zvýšiť adresnosť a zodpovednosť volených poslancov voči občanom. Minimálnym riešením je rozdeliť Slovensko na osem volebných obvodov v súlade s jeho regionálnym členením. Posilnenie legitimity a zodpovednosti nositeľov výkonnej moci je potrebné aj na regionálnej a komunálnej úrovni.

Napriek úsiliu mnohých čestných policajtov a vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov je v našej spoločnosti vysoká miera nedôvery voči polícii, prokuratúre a súdom. A je, žiaľ, oprávnene. V rámci EÚ sa radíme k najhorším krajinám. Pamätáme si ešte, ako v rozpore s verejnými prísľubmi a s politickou kultúrou boli do funkcií zvolení súčasný generálny prokurátor a vedenie NKÚ? Pre tieto štátne orgány je zahanbujúcim faktom, že odhalenia a oznámenia o zneužívaní moci, o hrubom porušovaní zákonov, o korupcii a šafárení s verejnými financiami a eurofondmi často neprídu od orgánov štátnej kontroly a od orgánov činných v trestnom konaní, ale od odvážnych, investigatívnych novinárov. Výber generálneho prokurátora a predsedu NKÚ sa dá zlepšiť tak, že parlament zvolí dvoch kandidátov, z ktorých prezident vyberie vhodnejšieho kandidáta.

Ochrane ústavnosti pomôžu vyššie nároky na profesionalitu a charakter kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Pri ochrane ústavných práv sa ÚS nesmie stať slúžkou politiky, ako to bolo v uplynulých rokoch. Väčšia spravodlivosť v spoločnosti nie je mysliteľná bez systémových zmien v činnosti súdov. Návrat k porotným súdom v trestnom súdnictve, ktoré komunistický režim zrušil, by posilnil aktívne spojenie verejnosti s naším súdnictvom. Porota v porotných súdoch predstavuje systémový nástroj, ktorý posilňuje kontrolu súdnictva a kladie hranicu sudcovskej svojvôli. Porota reálne rozhoduje o tom, na čo je potrebná životná skúsenosť, a sudca o právnej kvalifikácii.

Zabezpečenie objektívnej, nestrannej a nezávislej kontroly a preverovania policajtov nie je možné za situácie, keď kontrolujúci a kontrolovaný sú v konečnom dôsledku podriadení jednej osobe – ministrovi vnútra. Je nevyhnutné súčasnú policajnú inšpekciu nahradiť modelom nezávislého a samostatného Inšpekčného úradu SR, v ktorého kompetencii bude kontrola, preverovanie sťažností a odhaľovanie a stíhanie policajtov (resp. aj príslušníkov iných ozbrojených zborov) a ktorý nebude žiadnym spôsobom spojený s ministerstvom vnútra a s Policajným zborom Slovenskej republiky.

Najväčším nepriateľom spravodlivosti v slobodnej spoločnosti je korupcia. Máme jej príliš veľa a stala sa takmer tolerovaným javom. Oslabuje rozvoj spoločnosti, rast hospodárstva a modernizáciu štátu. Doterajšie výsledky pôsobenia tzv. protischránkového zákona sú neuspokojivé. Potrebujeme účinný protischránkový zákon, ktorý bude systémovým nástrojom pre skutočný boj s netransparentnosťou a konaním proti verejnému záujmu v obchodných vzťahoch firiem so štátom a pri využívaní európskych fondov.

Školstvo a zdravotníctvo sú v rozsiahlych problémoch na všetkých úrovniach. Vzhľadom na ich dôležitosť pre život jednotlivcov, rodín a regiónov a pre celkový rozvoj spoločnosti sa musia stať prioritami celoštátneho významu. Zdvojeným cieľom potrebných zmien musia byť dostupnosť a kvalita vzdelávania a zdravotných služieb pre všetkých občanov. Aby u nás nie tisícky ľudí, ale už nikto nezomieral pre nedostatočnú či neskorú starostlivosť. A aby neupadali talenty, ktoré môžu obohatiť život a kultúru všetkých.

Keďže sa venujem špeciálnej, novej agende v rámci EÚ, jeden odkaz aj v tejto oblasti: Základné ľudské práva a slobody sú predpokladom mieru, spravodlivosti a dobre spravovanej spoločnosti. Sú prevenciou proti násilnému extrémizmu, prenasledovaniu a proti nárastu počtu utečencov vo svete. Prezident, parlament, vláda a diplomacia Slovenskej republiky musia usilovať o účinnejšiu podporu nespravodlivo prenasledovaných vo svete, lebo je to aj v našom záujme. Podobne, pre vysporiadanie sa so zločinmi minulosti je nevyhnutnou podmienkou spravodlivosť voči páchateľom zločinov proti ľudskosti a zločinov spáchaných v dôsledku zneužitia štátnej moci.

Biblická Kniha múdrosti začína výzvou: “Milujte spravodlivosť, panovníci zeme!” Skutočnými panovníkmi demokratickej krajiny majú byť občania, nielen podľa slov ústavy. Ak väčšine občanov bude naozaj záležať na spravodlivosti, v našej krajine sa jej bude dariť. A bude sa určite viac dariť aj slušným ľuďom. Lebo čo je spravodlivé, je aj slušné. Lebo spravodlivosť je základom slušnosti. Je dôležitá pre zodpovedných i pre zločincov. V nastávajúcom roku to úprimne prajem všetkým. To bude najdôležitejšie a zmysluplné ovocie tragických udalostí, výziev a očakávaní roka 2018.

Ján Figeľ