Môj profil 
Predplatné
Jeho starší brat Anton bol dlhoročným politickým väzňom uránových baniach v Jáchymove. On sám mal problémy s prístupom k štúdiu i k zamestnaniu. V roku 1960 maturoval na Strednej priemyselnej škole v Trnave. V rokoch 1961 – 64 pracoval ako asistent kamery v Krátkom filme v Bratislave. V rokoch 1964 – 69 absolvoval Filmovú akadémiu muzických umení v Prahe, na katedre filmového a televízneho obrazu u profesora Jána Šmoka, s ktorým spolupracoval aj neskôr a tu sa zoznámil aj s Jiřím Stivínom, ktorý sa potom venoval hudbe. Natáčal aj filmy z okupácie Československa. Krátko pôsobil ako kameraman v Krátkom filme Praha, prešiel do Bratislavy, kde bol z politických dôvodov odstavený, čo ho znechutilo a v rokoch 1971 -72 ako nezamestnaný pomáhal dva roky rodičom pri poľnohospodárskych prácach. V rokoch 1972 -74 pôsobil ako fotograf SNG na Zvolenskom zámku. Takmer dve desaťročia 1974 – 93 pôsobil ako pedagóg na bratislavskej strednej umelecko – priemyselnej škole, na oddelení fotografie kde od roku 1976 bol aj jeho vedúcim. Od roku 1993 do 2005 pôsobil na pedagogickej fakulte UK, na katedre výtvarnej výchovy, prednášal Dejiny fotografie a Fotografickú tvorbu. Bol pri zakladaní Katedry vizuálnych umení Akadémie umenia v Banskej Bystrici, kde pôsobil externe v rokoch 1997 – 2002. Od roku 2008 do 2010 externe prednášal na Katedre masmediálnej tvorby Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde svoju pedagogickú činnosť zavŕšil. Bol členom Ústredného poradného zboru pre fotografiu Národného osvetového centra v Bratislave a tiež Národného komitétu FIAP v Bratislave. Spolupracoval s časopismi Watt-foto-video, Digi revue a Fototip. Ako kurátor pripravil niekoľko výstav z histórie slovenskej fotografie, tiež autorských a kolektívnych výstav profesionálnych i amatérskych fotografov. V oblasti amatérskej fotografie pôsobil viac ako 40 rokov ako lektor, amatérskej fotografie AMFO. Mal 20 autorských výstav a zúčastnil sa vyše 50 spoločných výstav na Slovensku i v zahraničí. Bol členom porôt medzinárodných súťaží. Venoval sa dokumentárnej, reportážnej, výtvarnej, umeleckej i užitej fotografií. Aktívne sa podieľal aj na činnosti fotoklubu Skalica. Počas celého života prichádzal do Skalice, kde mal po rodičoch dom, o ktorý sa delil s rodinou brata, na Potočnej ulici a staral sa o vinohrad a dorábal víno, čo mu dodávalo silu k tvorivej činnosti. Skalica hrala významné miesto v jeho živote i tvorbe, v jej premenách ju zaznamenával a dokumentoval viac než polstoročie. Zachytával cirkevné i mestské slávnosti, jej dominanty, prírodu a jej obyvateľov často pri práci. Tiež sa tu prezentoval na samostatných i kolektívnych výstavách V roku 1992 sa prezentoval v Záhorskom múzeu výstavou Fragmenty, v roku 2002 “Ve Skalici /nielen/ na rínečku” a v roku 2011 v Galérií u františkánov Fotografie – výber z tvorby 1954 -2011. Naposledy sa predstavil v Skalici v Záhorskom múzeu vlastnou tvorbou v roku 2016 spolu s autormi Fridrichom Leopoldom Slatinským a Jánom Pardubským na výstave Skalica 1950 -1980. Tiež bol zberateľom fotografie 19 storočia z územia dnešného Slovenska. Vytvoril viaceré reportážne série ako 1. máj, Oravská svadba, Voľby prezidenta, Prijímanie, ČKD Praha, Londýn, Via Italia, Montmarte a ďalšie. Jeho fotografie sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Slovenského národného múzea, Galérií mesta Bratislava a v mnohých ďalších múzeách, galériách a inštitúciách. Pri 50. výročí Školy umeleckého priemyslu v Bratislave bol ocenený pamätnou medailou od riaditeľa školy Jozefa Brizmáka. V roku 1996 získal za svoje výsledky vyznamenanie rektora UK Ferdinanda Devínskeho. V roku 2008 cenu Trnavského samosprávneho kraja za vynikajúce výsledky a na poli kultúry a dlhoročnú pedagogickú činnosť. V roku 2001 ocenenie Národného osvetového strediska v Bratislave za prácu pre slovenskú fotografiu a v roku 2010 cenu primátora mesta Senice za organizovanie a rozvoj fotografie v regióne Senica – Skalica. V roku 2012 v rodisku bol ocenený cenou primátora mesta Skalica.
Žil ticho, nenápadne, skromne a jednoducho, tvorivo. Oddychoval v prírode pri práci vo vinohrade. Zanechal po sebe dielo širokých rozmerov. Už sa nestretneme v Bratislave, ani vo vlaku, ani v Skalici, kde sme sa stretli mnoho krát. Jeho dielo je ukončené. Opustil nás 24. januára 2020. Zostane v našich spomienkach a bude medzi nami prítomný svojim veľkým dielom ktoré vytvoril, aj spomienkam na minulosť od polovice 20. storočia, ktorú sa mu podarilo zachytiť objektívom fotoaparátu vtedy, keď bola ešte prítomnosťou, nie vždy jednoduchou, ako pre neho, tak pre nás. Vedel o nej aj múdro rozprávať, možno niečo aj zaznamenal. Jeho fotografie ho budú pripomínať nám i generáciám po nás. On nám bude chýbať.
Ako sa vyjadril v buletine k jeho autorskej výstave v Skalici, výberu z jeho celoživotnej tvorby v rokoch 1954 -2011: “Od malička ma fascinovalo svetlo. Svetlo ohňa v šporáku, svetlo petrolejovej lampy, svetlá sviečok v kostole. A samozrejme svetlo mesiaca na nočnej oblohe a slnka cez deň. Tajomnosť princípu svetla ma provokovala aj svojou druhou stranou – tmou. Ak je tma čo to je? Veci, ľudia i krajina sa stávajú neviditeľnými… …Cestou za svetlom idem dodnes a pôjdem za ním až do jeho latentnosti, ktorej hovoríme TMA. Tam už nepôsobia iné náhrady či dokonalé prístroje na videnie v tme. Tam sa už nepozerá očami, ale tým, čo sme si uchovali v srdci.” Nech odpočíva v pokoji a svetlo večné nech mu svieti. Vďaka za všetko.
Ľudovít Košík
.JPG)
.jpg)
