Výzva na generálny štrajk apeluje na všetkýh Rakúšanov, Nemcov, Čechov aj Slovákov
Bratislava 8. augusta 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Michael Probst)
Dlhé lehoty od predloženia po schvaľovanie projektov, podpis zmlúv a platby z eurofondov sú najmä dôsledkom komplikovanosti systému poskytovania pomoci z prostriedkov Európskej únie. Tvrdí to expert na eurofondy Ján Rudolf za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). Za čiastočnú príčinu toho považuje komplexnosť pravidiel z úrovne EÚ, z väčšej miery však z národnej úrovne. “Za problematickú je možno považovať najmä dĺžku schvaľovacieho procesu, v rámci ktorej existuje najväčší priestor na skrátenie. Strana SaS chce, aby boli eurofondy nárokovateľné, čím sa táto lehota hodnotenia skráti na minimum, respektíve úplne vypadne,” uviedol Rudolf pre agentúru SITA
Od predloženia projektu po reálnu platbu peňazí čakajú žiadatelia až 488 dní, teda približne jeden rok a štyri mesiace. Od podania do vydania rozhodnutia o projekte prejde v priemere 197 kalendárnych dní. Ako ďalej vyplýva z analýzy Tamása Szőkeho z portálu GrantExpert.sk, od vydania rozhodnutia o projekte do podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku prejde v priemere 64 kalendárnych dní. Od platnosti zmluvy o poskytnutí príspevku do predloženia prvej žiadosti o platbu uplynie 185 dní a do jej preplatenia ďalších 42 dní.
Tieto lehoty podľa Jána Rudolfa v priemere zodpovedajú realite v tomto programovom období pre eurofondy na roky 2014 až 2020. “Lehota 185 dní od platnosti zmluvy do predloženia prvej žiadosti o platbu sa na prvý pohľad môže zdať taktiež neprimerane dlhá, avšak v rámci tejto lehoty spravidla prijímateľ realizuje verejné obstarávanie, ktoré následne podlieha kontrole,” upozornil Rudolf. Po kontrole verejného obstarávania prijímateľ začína s realizáciou aktivít projektu a po zrealizovaní časti aktivít a zosumarizovaní príslušných podkladov preukazujúcich oprávnenosť daných výdavkov predkladá prvú žiadosť o platbu. “Takže túto lehotu, aj vzhľadom na skutočnosť, že je do veľkej miery v rukách prijímateľa, za problematickú vo všeobecnosti považovať nemožno. Aj keď sa to dá riešiť tým, že verejné obstarávanie sa bude robiť pred podaním, resp. v čase podania projektu,” vysvetlil Rudolf.
Vyše osemsto žiadateľov podľa spomínanej analýzy čaká na vydanie rozhodnutia o svojom projekte viac ako rok. “Niektoré ministerstvá a agentúry sú podľa dát zdanlivo rýchlejšie než ostatné, ale majú vyššie percento neukončených konaní a rozhodujú o výrazne menšom počte projektov než iné,” uviedol Szőke s tým, že ku koncu polroka bolo neukončených viac než tritisíc konaní.
Centrálny koordinačný orgán na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a jednotlivé riadiace orgány operačných programov na ministerstvách prijímajú pravidelne opatrenia na zjednodušenie a zrýchlenie implementácie projektov. K zásadnému zrýchleniu však podľa odborníka zatiaľ neviedli. “Vláda nedokáže tento problém vyriešiť a riešením je práve nárokovateľnosť. Mali by sa venovať odborným riešeniam, nevnímať eurofondy ako možnosť obohacovania sa, ale ako zdroje na zlepšenie života ľudí v tejto krajine,” poznamenal Rudolf.
Medzi nastavením systému čerpania fondov a rýchlosťou čerpania podľa odborníka určite existuje priama závislosť. Takže zrýchlenie čerpania je možné dosiahnuť najmä zjednodušením systému. “Okrem komplikovanosti systému čerpania je pomalé čerpanie v podmienkach SR spôsobené aj časovým sklzom začiatku implementácie tohto programového obdobia, kde v rámci niektorých operačných programov boli prvé výzvy vyhlásené dva, tri roky po začiatku programového obdobia 2014 – 2020,” priblížil Rudolf. Taktiež je to podľa neho spôsobené viacerými škandálmi a komplikovaným systémom, ako aj fluktuáciou ľudí, čo potvrdil aj premiér Peter Pellegrini.
6.7°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
Pondelok 
8.2°C
3.6°C
