Lovci dostali obavy zo záhadného zvukového signálu, ktorý počujú z úžin Fury a Hecla asi 120km severozápadne od inuitskej osady Igloolik, vzdialenej asi 70 km od vojenského zariadenia Hall Beach s radarovým monitorovaním.
Miestny politik Paul Quass pre stanicu CBC vraví, že zvuk akoby vychádzal z morského dna a desí zvieratá v známej poľovníckej oblasti v slobodných vodách obklopených ľadom, ktoré sú zvyčajne bohaté na morské cicavce a je tu hlavná migračná trasa pre veľrybu grónsku a tuleňa fúzatého a krúžkovaného. “Ale tentoraz, tento rok v lete, tam nebol takmer žiadny. A to sa stalo podozrivé,” dodáva.
Niektoré správy boli odovzdané armáde, ktorá na miesto vyslala hliadkujúce lietadlo CP-140 Aurora v rámci Operácie Limpid, ktorej cieľom je “zistiť, odradiť, zabrániť, predvídať a poraziť hrozby zamerané na Kanadu alebo kanadské záujmy”.
Počas pozorovania sa tam pohybovali dve veľryby a šesť mrožov. Hovorkyňa ministerstva národnej obrany Ashley Lemireová vyhlásila: “Kanadské ozbrojené sily vedia o neobvyklých zvukoch vychádzajúcich z morského dna v úžinách Fury a Hecla v Nunavute. Letecká posádka vykonávala rôzne multisenzorové skúmania v tejto oblasti vrátane akustického po dobu 1,5 hodiny, ale nezistila žiadne akustické anomálie, žiadne povrchové alebo podpovrchové kontakty.” Ďalšie vyšetrovania tak “v tejto dobe nemieni robiť”.
To nezastavilo ľudí od toho, aby záhadným zvukom pripisovali všelijaký možný aj nemožný pôvod. Niektorí si to spojili so sonarovým prieskumom miestnej banskej činnosti pri hľadaní zdrojov ropy a zemného plynu na morskom dne, ktorý takto vyrušuje morské cicavce, ako napríklad veľryby a delfíny. Avšak spoločnosť Baffinland Iron Mines Corporation nemala práve v tom čase svoje sonarové zariadenie vo vode. Iní vraveli, že zvuk schválne vytvára Greenpeace, aby odlákal zver od inuitských lovcov, čo však Greenpeace popiera.
Tajomné zvuky sa zistili v iných lokalitách. Začiatkom tohto roka vysoký flautový zvuk znepokojil ľudí v Portlande, a ustálený pískavý zvuk tu bolo počuť aj pred niekoľko desiatkami rokov. V Ontariu sa nízky dunivý zvuk pomenovaný “Windsor Hum” ozýval až po dobu šiestich rokov, pričom niektorí ho prirovnávali k hromu alebo subwooferu, ktorý trasie oknami.





















