Celé vyhlásenie Weigla publikované aj na stránkach Václava Klausa hovorí, že jasné potvrdenie vyššie uvedenej tézy predstavuje tzv. Pakt OSN o migrácii, ktorý ukazuje, že masová migrácia je pre dnešný západný mainsteam pozitívnym a chceným fenoménom a že má byť prostredníctvom medzinárodného práva všestranne podporovaná, uľahčená a legalizovaná.
“Idey, ktoré za týmto paktom stoja, sú konečne otvoreným vysvetlením doterajšieho prístupu inštitúcií EÚ aj vrcholných európskych politikov na čele s kancelárkou Merkelovou k masovej migrácii.” Cieľom nie je ju zastaviť, ale uľahčiť a legalizovať, k čomu slúži dokonca jej vyhlásenie za “ľudské právo”. “Už aj tým naivnejším medzi nami musí byť jasné, kde sa vzali prerozdeľovacie kvóty, a že ich dočasným opustením problém zďaleka neskončil,” dodáva.
Druhý dôkaz absurdnej hry, ktorá sa s verejnosťou v súvislosti s migráciou hrá, podľa neho prináša v týchto dňoch Česká televízia, ktorá vysiela reportážny seriál o práci policajtov vyslaných na pomoc Macedónsku pri ochrane hraníc pred nelegálnou migráciou. “Že je služba našich policajtov na ďalekom Balkáne nepochybne náročná a ich nasadenie a profesionalita si zaslúžia ocenenie, je bez debát. V reportážach ani nikde inde si však nikto nepoloží otázku, akú že to hranicu tí naši policajti vlastne obhajujú. Bránia totiž hranicu nečlenského štátu EÚ s Gréckom, tj. so schengenským priestorom, odkiaľ na macedónske územie prenikajú nelegálni migranti. Áno, taká je to absurdita. Naši policajti nechránia schengenskú hranicu, ale naopak inú krajinu pred prenikaním nelegálnych od nás zo Schengenu.”
“Čo si ešte chceme o pomeroch v dnešnej EÚ vykladať. Grécko, členská krajina eurozóny a súčasť Schengenu, krajina s treťou najväčšou armádou v EÚ a dnes faktický protektorát Bruselu nechráni vonkajšiu schengenskú hranicu a nikomu to nevadí, a tak my radšej pomáhame tretej krajine brániť svoje hranice pred infiltráciou z EÚ.”
Weigl zhrnul, že migračné kríza nie je len fatálnym ohrozením európskej budúcnosti. Je podľa neho súčasne fenoménom, ktorý ukazuje, ako zmutovali pôvodné ľúbezne znejúce myšlienky o spolupráci a integrácii v Európe. “Nenechajme sa preto viac balamutiť,” vyzýva.