Podľa vplyvného amerického denníka je skutočnou hrozbou pre Európsku úniu. The Washington Post tvrdí, že Marine Le Penová nemá právo kritizovať úniu – kvôli financiám… Podľa amerických novinárov Marine Le Penová tiež žije z finančných prostriedkov EÚ: snažia sa dokázať, že keby Európska únia nefinancovala politikov, neexistovali by ani žiadni euroskeptici a už vôbec by nedokázali dosahovať také úspechy, aké dosahujú.
Ďalej novinári The Washington Post uvádzajú, ako ťažko pracujú vedúci predstavitelia EÚ a ich prívrženci, a na druhej strane je tu Marine Le Penová, ktorá robí všetko pre to, aby rozbila Európsku úniu, pričom žije práve z jej peňazí, dostáva mzdu od EÚ. Teda záver: Marine Le Penová zničí EÚ za jej vlastné peniaze…
V článku vo Washington Post je prakticky zreteľný recept: netreba kritizovať Európsku úniu: všetci tí, ktorí ju podporujú, sú „naši“, a všetci tí, ktorí sú proti, alebo EÚ aspoň kritizujú, už nie sú „naši“, sú to „nepriatelia“. Nezodpovedanou zostáva otázka: prečo The Washington Post tak miluje Európsku úniu, čo je za tým?
Nás skôr však zaujíma druhá otázka: znova mainstream tvrdo „zakazuje“ iné videnie sveta, iný pohľad na veci? Znova tí, ktorí majú aspoň trochu odlišný pohľad, sú „nepriatelia“, ktorým treba zatvoriť ústa? A už idú prijímať nové zákony o cenzúre, vytvárať skupiny, ktoré budú riešiť, kto má pravdu a kto klame – a samozrejme, členmi týchto inkvizičných skupín budú iba liberáli, slniečkari a mainstream – títo „objektívni pravdovravci“ budú posudzovať, kde je pravda. Je to to isté, ako pustiť capa do záhrady…
Pred viacerými rokmi práve liberáli a mainstream nôtili pesničku o slobode slova, slobode tlače, ľudských právach, ústave a pod. Podľa nich na Východe bola nesloboda a na Západe všetko bolo ok. Komunizmus odišiel do dôchodku a slniečkari, mainstream a spol asi už tú slobodu, ľudské práva a ústavu nepotrebujú… V súčasnosti ten, kto si spomenie na tieto slobody a ústavu, rýchlo sa dostane do kategórie „nepriateľov“. Mainstream a slniečkari síce podporujú „slobodu“, ale svoju slobodu – dosť divokú, neobjektívnu, nespravodlivú, fiktívnu – vlastne neslobodu. A potom sa čudujú, kde sa berú euroskeptici…
Eugen Rusnák