Môj profil 
Predplatné
Washington neskrýva svoju nespokojnosť s plánmi EÚ, ktoré sa týkajú vytvorenia vlastnej obrannej štruktúry. Stály predstaviteľ USA v Európskej únii Gordon Sondland požaduje, aby európske úrady vyjadrili svoje stanovisko ohľadom danej iniciatívy.
“Pravidelne presviedčame typického voliča v Spojených štátoch o tom, prečo naša krajina, s ohľadom na všetky svoje problémy, každoročne odošle desiatky miliárd dolárov na ochranu Európy pred Ruskom a inými nepriateľskými silami, aj keď by tieto peniaze mohli byť vynaložené na domáce potreby USA,” vyhlásil americký diplomat.
“Legalizovaná okupácia Európy”
Plány Európskej únie boli pre Washington nepríjemným prekvapením a spôsobili ostrú negatívnu reakciu. Americký prezident Donald Trump osobne vyzval krajiny EÚ, aby viac prispievali na financovanie NATO.
“Všetci veľmi dobre vedia, že hlavným cieľom NATO, bez ohľadu na to, čo hovoria americkí politici na verejnosti, je legalizovaná okupácia Európy, predovšetkým potom Nemecka. Vyhlásenie americkej strany nie je ničím iným ako pokusom vyvinúť tlak na Európsku úniu. Washington sa celkom jasne pokúša ukázať Bruselu, kde je jeho miesto,” vysvetlil v rozhovore pre RT Prochvatilov.
“Žiadne spoločné porozumenie”
Myšlienka vytvorenia celoeurópskej armády, ktorá nebude závislá na Severoatlantickej aliancii, sa hodnotila už pred viac ako desiatimi rokmi. Prechod k vytvoreniu takej štruktúry však až donedávna nebol možný. Proti takejto iniciatíve bol totiž hlavne Londýn.
Brexit však dal európskym krajinám príležitosť vrátiť sa k myšlienke vojenskej autonómie. Avšak, rolu dirigenta amerických záujmov v EÚ v súčasnosti prevzala Varšava. Poľský minister obrany Mariusz Błaszczak uviedol, že sa krajina postaví proti vytvoreniu celoeurópskej armády, pretože pre obranu EÚ je tu už NATO.
Odborníci však pochybujú, že bude EÚ počúvať názor poľskej strany.
Kto za to bude zodpovedný?
Najviac iniciatívnym stúpencom, čo sa týka vytvorenia celoeurópskej armády, je francúzsky prezident Emmanuel Macron.
“Musíme mať Európu, ktorá sa bude chrániť nezávisle a nebude sa spoliehať len na Spojené štáty,” vyhlásil francúzsky prezident na začiatku novembra.
Uviedol to v súvislosti s vyhlásením americkej administratívy, ktoré sa týkalo možnosti, že Spojené štáty odstúpia od zmluvy INF (Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu).
Berlín iniciatívu Paríža podporil, uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej by európske krajiny mali pracovať na vytvorení skutočnej európskej armády.
Prvé kroky k vytvoreniu európskej armády
V júni minulého roka sa Brusel rozhodol vytvoriť celoeurópsky obranný fond. Predpokladá sa, že každý rok bude na jeho financovanie vynaložených približne 5,5 miliardy eur. Uvádza sa, že nebude duplikovať funkcie NATO, ale skôr ich doplní.
Navyše bola zriadená stála štruktúrovaná spolupráca pešiaka. Do projektu sa zapojilo celkovo 23 štátov EÚ. V novembri tohto roku sa krajiny dohodli a následne aj schválili 17 spoločných projektov v rámci pešiaka. Hovoríme tu tak o vydávaní najnovších zbraní a tiež o výcvikoch vojakov.
Dňa 20. novembra vedúci oddelenia obrany krajín EÚ schválili projekt založenia Spoločné spravodajské školy (Joint Intelligence School, JEIS). Tento inštitút bude spolupracovať s Centrom excelentnosti NATO a národnými spravodajskými službami krajín EÚ.
Odborníci zároveň poznamenávajú, že Európska únia má pred sebou ešte dlhú cestu, než bude mať svoju vlastnú obrannú štruktúru.
.jpg)
