Môj profil 
Predplatné
S nástupom nového prezidenta Hasana Rúháního sa zdá sa menia nie len pomery v krajine, ale aj vzťahy k jednotlivým krajinám. Medzi inými aj k USA. Počas Valného zhromaždenia OSN v septembri 2013 v New Yorku sa odohral telefonát medzi prezidentmi oboch krajín. Pätnásťminútový telefonický rozhovor. O rozhovor pritom prejavil záujem samotný Rúhání, a tak Biely dom okamžite zareagoval.
A práve tento prvý krok iránskeho prezidenta naznačuje postupné uvoľňovanie vzťahov medzi oboma krajinami. Je nutné povedať, že nie všetci s takýmto krokom smerom k USA súhlasia. Podľa námestníka šéfa iránskej diplomacie Aragčího je jeden telefonát, či dokonca schôdza a rokovanie veľmi málo na to, aby sa urovnali vzájomné vzťahy. A rozhodne to nepostačuje. Rúháního odporcovia a kritici ho po jeho návrate z USA slovne napadli.
No vzájomné zbližovanie nebude jednoduché nie len vďaka odporcom na oboch stranách, ale predovšetkým kvôli niekoľkým problémom akými sú iránsky jadrový program, vzťah k Sýrii a Bašarovi Asadovi, či regionálna rivalita so Saudskou Arábiou. No napriek tomu si mnoho analytikov myslí, že by mohlo dôjsť k podpísaniu tajnej dohody medzi Iránom a USA. Títo analytici však zabúdajú na jednu dôležitú vec, a to na priateľstvo Ameriky a Izraela. Čo je vo vzájomných vzťahoch medzi Iránom a USA veľmi dôležité.
Otázkou zostáva prečo k postupnému rozmrazovaniu vzťahov dochádza až po nástupe Hasana Rúháního. Dôvod bude zaiste veľmi pragmatický. Vysoké hospodárske sankcie, rastúca nezamestnanosť, či nedostatok liečiv. Krajina veľmi dlho akýkoľvek dopad sankcii popierala, ale ako sa zdá realita skutočného života obyčajných ľudí donútila popredných činiteľov, aby tento fakt vzali na vedomie a niečo s nim robili.
Keďže Rúhání chcel krajinu otvoriť svetu, znížiť dopad sankcii na obyvateľstvo, konalo sa 24. novembra 2013 v Ženeve rokovanie ohľadne jadrového programu Iránu. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko štátov. A to Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Čína, Rusko a USA, vrátane samotného Iránu. Došlo k podpísaniu dohody, v ktorej sa Irán zaviazal, že Úrán 235 bude obohacovať iba na 5%. A EÚ sa zaviazala, že zníži hospodárske sankcie.
No Irán sa svojho jadrového programu nemieni vzdať. Čo napokon aj na stretnutí v Ženeve dal patrične najavo. Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf počas rokovaní jasne povedal, že krajina súhlasí s obmedzeniami, ktoré jej Medzinárodná komisia pre atómovú energiu a aj dohoda určuje, no úplne sa ho nevzdá. Vyhlásil, že nie je dôvod na obavy, pretože nevyvíjajú žiadnu atómovú bombu. Jadrovú energiu vedia iránski vedci využiť na lekárske účely, ale je aj zdrojom energie pre obyvateľov krajiny.
Túto dohodu možno nazvať čiastočným úspechom. Obe strany do určitej miery dosiahli, čo chceli. No bude to postačovať na zlepšenie vzťahov? 22. januára sa uskutočnila mierová konferencia týkajúca sa Sýrie pod názvom Ženeva II. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v pondelok oficiálne pozval aj Irán, no po námietkach sýrskej opozície, ale aj niektorých iných krajín ju napokon stiahol. A prečo? Pretože Irán je najväčším podporovateľom Sýrie v tomto geopolitickom priestore.
A čo na to USA? Mnoho svetových tlačových agentúr uviedlo, že stiahnutie pozvánky pre Irán privítali. No paradoxom je, že minister zahraničných vecí John Kerry sa vyjadril, že Irán z mierových rozhovorov týkajúcich sa Sýrie úplne nevylučuje. Podľa neho môže byť v tejto veci veľmi nápomocný. Môže si zvoliť konštruktívny prístup a konať spôsobom, ktorý mu to umožní.
Zdá sa, že skutočne dochádza k zlepšovaniu vzájomných vzťahov medzi oboma krajinami. No do akej miery sa tieto vzťahy zlepšia a čo prinesú nie len im, ale aj svetu ukáže až čas.
mž
.JPG)
