„Vychádzam z veľmi silného, červeného alarmu, veľkého červeného alarmu… Rozdiel oproti USA sa zväčšuje.,“ varuje Letta.

Alarm, ktorý si Enrico Letta tak živo predstavuje, je podľa neho akýmsi budíkom, ktorý Európska únia potrebuje, aby si uvedomila, že jednotný trh nevyhnutne potrebuje rozvoj, aby udržal krok s rivalmi, ako sú USA a Čína, a aby sa prispôsobil globálnemu geopolitickému vývoju posledných desaťročí.

Jednotný trh

Bývalý taliansky premiér a akademik vypracoval správu o budúcnosti jednotného trhu, ktorú si objednalo belgické predsedníctvo EÚ. Jednotný trh bol vytvorený pred 31 rokmi. Bol to krok, ktorý urýchlil integráciu vnútorného hospodárstva bloku. Podstatou Lettovho hodnotenia je, že táto prelomová inovácia musí urobiť ďalší skok vpred.

„Jednotný trh v dnešnej podobe nestačí, pretože bol vytvorený pre svet, ktorý už neexistuje,“ hovorí.

Štúdia potrebná pre jeho správu o budúcnosti jednotného trhu trvala šesť mesiacov a zahŕňala návštevu 65 miest a približne 400 stretnutí.

Jednotný trh vznikol v roku 1993 vo veľmi odlišnom globálnom finančnom a obchodnom prostredí.

„Keď Jacques Delors spustil SM (Single Market- Jednotný trh), Sovietsky zväz ešte existoval, Nemecko nebolo zjednotené, Čína a India spolu tvorili 4 % svetového HDP,“ hovorí profesor Letta.

„Ten dnešný( Jednotný trh EÚ) je veľký, ale zajtra musí byť ešte väčší. Dimenzie Číny, USA, či krajín BRIC sa úplne zmenili,“ dodal.

Čo prinesie 5. sloboda jednotnému trhu EÚ?

Jednotný trh EÚ je postavený na štyroch základných slobodách. Slobodný pohyb osôb umožňuje občanom EÚ žiť a pracovať v celej EÚ, čo im poskytuje lepšie pracovné príležitosti. Sl pohyb tovaru ponúka spotrebiteľom široký výber vysokokvalitných výrobkov, ktoré sú bezpečné a šetrné k životnému prostrediu. Voľný pohyb služieb umožňuje zakladanie podnikov a poskytovanie služieb v ktoromkoľvek členskom štáte. Voľný pohyb kapitálu stimuluje obchod, podporuje rast a vytvára nové príležitosti pre podniky.

Bývalý taliansky premiér Enrico Letta a autor správy o budúcnosti jednotného trhu do roku 2024 “Much More Than A Market“ navrhol piatu slobodu: Voľný pohyb výskumu, inovácií a vzdelávania. Nová piata sloboda by mala zahŕňať niekoľko oblastí, ako je výskum a vývoj, využívanie údajov, kompetencie, umelú inteligencia, kvantovú výpočtovú techniku, biotechnológie, biorobotiku a výskum vesmíru.

Tri dôležité odvetvia nie sú súčasťou jednotného trhu a Letta sa domnieva, že fragmentácia v týchto odvetviach poškodzuje konkurencieschopnosť Európy. Ide o oblasť energetiky, finančných služieb a telekomunikácií.

„V Európe máme spolu 100 telekomunikačných operátorov. V každom jednom štáte fungujú 3, 4, 5 operátori,“ dodáva. „Pre porovnanie, v celých USA sú 3. V Číne má každý operátor viac ako 467 miliónov klientov,“ dodal.

Ešte horšie je podľa Lettu nedostatočná integrácia v oblasti finančných služieb. „Našich 27 finančných trhov nie je dostatočne integrovaných, nie sú dostatočne atraktívne, sú príliš malé a americký trh má ťahový efekt.“

Splnenie veľkých cieľov Európy

Letta, veterán talianskej stredoľavej politiky navrhuje vytvorenie únie úspor a investícií, ktorú označuje za pilier súkromných peňazí. V kombinácii s verejnými prostriedkami by sa z neho platila vlajková loď Európy – politika net zero -čistej nuly. Financovanie je však téma, ktorá rozdeľuje. „Naďalej neodpovedáme na otázku, ako financovať prechod na net zero ,“ hovorí Letta.

„Poľnohospodári sú len prvými v dlhom rade protestujúcich… Ďalšími budú pracovníci v automobilovom priemysle, potom budete mať ďalších pracovníkov, ďalších podnikateľov, ďalších občanov…,“ myslí si.

Mnohí podnikatelia tvrdia, že jednotný trh pre nich nefunguje. Zatiaľ čo veľké spoločnosti majú dostatok zdrojov (či peňazí či zamestnancov) na to, aby pôsobili v krajinách s rôznymi právnymi režimami, menšie firmy ich nemajú. Letta sa snaží túto situáciu zjednodušiť: „Myšlienka vychádzajúca z právneho prostredia je vytvoriť hlavný kľúč, akýsi “passepartout“, jeden právny systém. 28. právny systém, ktorý je akousi ďalšou európskou krajinou – virtuálnou krajinou, s vlastným právnym systémom,“ navrhuje.

Redakcia Business Planet sa na tento dotaz opýtala šéfa lobby malých technologických firiem Európskej digitálnej aliancie MSP , “DigitalSME“ . Sebastiano Toffaletti sa k tejto myšlienke vyjadril veľmi pozitívne. „Myslím si, že je to vynikajúci nápad,“ povedal.
„Ak mám založiť spoločnosť, budem ju musieť založiť vo svojej krajine. Som Talian, založím ju v Taliansku, ale ak chcem podnikať, povedzme vo Francúzsku, Poľsku alebo inde, musím založiť ďalšiu spoločnosť v týchto krajinách, takže vznikne úplný chaos..,“ uviedol.

Na ceste k piatej slobode

Štyrmi piliermi európskeho jednotného trhu sú voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Letta uznáva, že ide o pohľad veľmi podobný 20. storočiu, a hovorí, že je zúfalo potrebná piata sloboda – pre inovácie, výskum a vzdelávanie.

„Na stretnutiach naprieč celou Európou mi mnohí mladí ľudia, začínajúci podnikatelia hovorili: ‚Chceme ísť robiť do USA, Európa nie je miestom, kde môžeme rozvíjať naše nápady‘,“ spomína Letta.

Príkladom potenciálu rozvoja jednotného trhu môže byť oblasť napríklad lekárskeho výskumu. Ako zistil Business Planet prostredníctvom francúzskeho verejného výskumného orgánu INSERM (Institut national de la santé et de la recherche médicale), umožnenie voľného prístupu k vedeckým článkom a dátam pomáha urýchľovať prelomové objavy v oblasti európskeho zdravotníctva.

„V súčasnosti sa pravidelne stretávame s publikáciami článkov založených na použití súboru údajov vytvoreného iným laboratóriom, prípadne v inej krajine. A to je podľa mňa fantastické,“ uviedla Isabelle Cheminová, riaditeľka výskumu INSERM. „Vyhneme sa tak možno desiatim laboratóriám, ktoré všetky robia dookola to isté, čo stojí veľa peňazí,“ dodala.

„Výskumné centrá, ako je INSERM, sú nevyhnutné pre inovatívnu a konkurencieschopnú Európu. Jednotný trh novej generácie je nevyhnutný na to, aby tento sektor a aj ďalšie odvetvia mohli využiť svoj potenciál. To by sa kľudne mohlo stať realitou, ak predstavitelia EÚ budú zdieľať predstavy Enrica Lettu,“ dodala redakcia Euronews.

Prečítajte si tiež :

• Šéf nemeckej burzy varuje: “Sme na ceste stať sa rozvojovou krajinou“
• Boj s infláciou pokračuje, ECB však znižuje úrokové sadzby
• Enrico Letta: „Oveľa viac než len trh“ (Jednotný trh budúcnosti) – viac únie, menej suverenity