Ako bude vyzerať nová vláda? Poďme sa spolu na to pozrieť. Takto sa môžu deliť posty

Bratislava 19. februára 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

AKO je agentúra prieskumu verejnej mienky, ktorá pomohla pri prezidentských voľbách Zuzane Čaputovej svojimi prekvapivými číslami. Možno povedať, že podobná finta vyšla teraz s politickou stranou OĽaNO, ktorá v posledných prieskumoch údajne mala viac hlasov ako Smer-SD. To mala byť tá šokujúca informácia, ktorá má voličov motivovať, aby pomohli Matovičovi vyhrať nad Ficom. OĽaNO sa v každom prípade v predpovediach dostala do situácie, v ktorej ak vydrží,  bude mať právo navrhnúť premiéra a tvoriť vládu

Treba pripomenúť, že v predošlých voľbách 2016 OľaNO išlo do volieb so spoločnou kandidátkou so stranou NOVA Daniela Lipšica, ktorý sa teda aj vďaka OľaNO dostal do parlamentu. Strana OľaNO teda nie je žiaden spolok naivných nezávislých kritikov, ale už minimálne od roku 2015 tesne spolupracuje s proamerickými politikmi. To presne sedí s jej ostrou protislovenskou rétorikou a politikou.

Podľa prieskumov volebných preferencií sa v tohtoročných voľbách do parlamentu dostane sedem prozápadných strán:

OľaNO, Za ľudí, PS, Spolu, Sme rodina, SaS, KDH

Niektoré zo strán na konci zoznamu sa ale potencionálne nedostane nad 5 % hranicu, v takom prípade význam OľaNO bude ešte vplyvnejší.

Bude si nárokovať OľaNO pozíciu premiéra?

V prípade, že bude mať strana Igora Matoviča najviac mandátov spomedzi strán novej koalície, nedá si zobrať nárok nominovať predsedu vlády. V médiách zazneli možnosti, že by Matovič azda navrhol za premiéra bývalého kandidáta za prezidenta Jozefa Mistríka, ale ak sa v týchto dňoch akýkoľvek psychológ pozrie na správanie Matoviča, jednoznačne pochopí, že ak on bude mať tie hlasy, v žiadnom prípade si post premiéra nedá zobrať.

Opozícia má jednoznačne “nového gazdu” – ktorý sa presne tak, ako svojho času Radoslav Prochádzka, dnes usmiaty a s novou energiou vznášavým spôsobom pohybuje po parlamente.

Skúsme urobiť malú prognózu, ako by vyzerali ďalšie ústavné posty a miesta vo vláde:

Predseda parlamentu

Miroslav Beblavý (SPOLU). Do politiky vstúpil 2002 ako štátny tajomník na Ministerstve práce. Neskôr bol poslancom SDKU, neskôr poslanec za stranu Sieť. Obe tieto strany sa rozpadli. Je to rodený demokrat, čo potvrdil aj tým, že na súčasnej februárovej schôdzi parlamentu spolu s inými radikálmi obsadil rečnícky pult v rokovacej miestnosti a násilím tak zabránil výkonu mandátov ostatných poslancov.

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu

Michal Truban (Progresívne Slovensko, PS) Jeho hlavná kvalifikácia je predaj svojej IT firmy za unikátnu cenu do zahraničia, ale známy je aj v tom, že dokázal predávať biely design po 5 gramoch.  Ale humor bokom – Truban je skutočne nová tvár v politike a jeho skúsenosti sú tým pádom naozaj  limitované.

Ministerstvo obrany

Jaroslav Naď (OľaNO)  Na Ministerstve obrany pracoval v rokoch 2004 až 2013 na rôznych nižších pozíciách. V rokoch 2014 až 2015 bol zástupca riaditeľa mimovládneho Globsecu, v rokoch 2016 až 2018 bol riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. Naď je teda dlhodobo pestovaný káder pre vzťahy so Západom a len v posledných dvoch rokoch sa pokúsil od týchto “mimovládnych” organizácii oddeliť.

Ministerstvo obrany bude v nasledujúcich rokoch kľúčové pre realizáciu strategických plánov NATO ohľadne získania nástupného stanoviska v strednej Európe. Konkrétne je to zámer dočasného prenájmu letísk, skladov a iných priestorov na slovenskom území pre potreby armády USA. Naď je kľúčový človek pre presadzovanie tohto cieľa.

Ministerstvo vnútra

Veronika Remišová (Za ľudí, Bývalá členka strany OľaNO). V mladosti pracovala v Bruseli. Zapálená aktivistka, jej verejný imidž je spojený s neustálym obviňovaním a hľadaním káuz a prečinov. Netají sa tým, že je rozhodnutá urobiť na ministerstve vnútra čistky. Jej nominovanie na post ministra je spájané s podozrením, že by to ovplyvnilo vyšetrovania trestných káuz jej straníckeho šéfa Andreja Kisku.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí

Andrej Kiska, (Za ľudí). Bývalého prezidenta netreba nikomu predstavovať. Určite by mal rád nejaký silový rezort, ale bude vďačný aj za reprezentačný post ministra zahraničia. Kontakty v zahraničí ma dostatočné, a určite nejde len o jeho stretnutia s finančným mogulom Sorosom.

Ministerstvo spravodlivosti

Irena Biháriová (PS/Spolu) Je právnička, dlhodobo sa špecializuje na oblasť trestných činov extrémizmu, vrátane prejavov nenávisti a rasizmu na internete

Ministerstvo financií

Eduard Heger (OľaNO) Vyštudovaný ekonóm, žil nejaký čas v USA, kde podľa vlastných slov takmer natrvalo zostal. V národnej rade je od roku 2016, je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Stranou je označovaný za tieňového ministra financií.

Ministerstvo školstva a vedy

Vladimír Šucha (Progresívne Slovensko). Bývalý vysokopostavený úradník Európskej komisie (pôsobil tam 13 rokov) sa špecializuje na výskum a vzdelávanie. Predtým viedol Agentúru na podporu výskumu a vývoja v Bratislave, ktorá rozdeľuje granty. Na túto prácu by chcel nadviazať.

Ministerstvo kultúry

Jozef Pročko (OľaNO) Herec, moderátor, režisér. Pôsobil na Novej scéne a v divadle WEST. V roku 2003 vybudoval v Haliči kultúrno-spoločenské centrum Zbrojnica

Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny

Boris Kollár (Sme Rodina). Podnikateľ, ktorý začínal ešte za socializmu, takže vie, čo je to práca a ako ťažko sa zarábajú koruny. Otec 10-tich detí, čo je medzi politikmi zrejme rekord a preto rodinný vzor.

Možno sa vám zdá tento výber príliš hrozivý, ale realita môže byť ešte horšia.

Peter Vanád