Proti novým opatreniam talianskej vlády zameraným na tých, čo sa nedali zaočkovať proti koronavírusu, protestovali v sobotu vo viacerých mestách krajiny tisíce ľudí. Informovali o tom agentúry APA a AFP.

Protest, ktorý organizátori nazvali “pochodom za slobodu”, sa týkal prísnejších pravidiel návštevy vnútorných priestorov reštaurácií, kín, múzeí, divadiel, fitness štúdií či plavární, ktoré tento týždeň schválila vláda premiéra Maria Draghiho vzhľadom na stúpajúci počet nakazených covidom.

Zmeny začnú platiť od 6. augusta – od tohto termínu bude vstup do menovaných lokalít možný len s covidpasom. Ten bude potvrdzovať, že osoba dostala najmenej jednu dávku vakcíny proti covidu, alebo prekonala chorobu v predchádzajúcom polroku. Návšteva prevádzok bude možná aj s negatívnym testom na koronavírus nie starším ako 48 hodín.

Na námestí Piazza del Popolo v centre Ríma demonštranti skandovali “Sloboda, sloboda!” a vykrikovali, že odmietajú “zdravotnícku diktatúru”. Zelený pas kritizovali ako nástroj vlády, ako prinútiť dať sa zaočkovať i tých ľudí, ktorí o vakcinácii nie sú presvedčení. V Ríme sa podľa agentúry ANSA zišlo zhruba 3000 odporcov prijatých protipandemických obmedzení. Ďalšie protestné akcie sa konali okrem iného v Miláne, Florencii, Turíne či v Neapole.

Usporiadatelia protestného zhromaždenia avizovali tiež, že podniknú právne kroky voči rozhodnutiu vlády predĺžiť núdzový stav v krajine do konca roka.

Draghiho vláda chce v nasledujúcich dňoch ohlásiť ďalšie reštriktívne opatrenia v boji proti pandémii COVID-19, ktoré sa majú týkať prostriedkov verejnej dopravy a pracovísk. Taliansko zvažuje tiež zavedenie povinného očkovania proti covidu pre učiteľov, ktoré už od mája platí pre zdravotnícky personál.

V Taliansku je dosiaľ plne zaočkovaných viac ako 54,9 percenta obyvateľstva nad 12 rokov. Štvrtkové rozhodnutie vlády o povinných covidových pasoch ako podmienka absolvovania určitých aktivít vyvolalo podľa šéfa krízového tímu vlády Francesca Figliuola mimoriadny nárast záujmu o očkovanie – v niektorých menších regiónoch krajiny zaznamenali až 200-percentný nárast záujemcov o očkovanie.

Francúzsky Senát schválil návrh zákona o opatreniach na zvládnutie pandémie

Francúzski senátori v sobotu schválili vládny návrh zákona o opatreniach na potlačenie pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2. Informovala o tom v noci na nedeľu francúzska spravodajská televízia BFM, ktorá dodala, že senátori v zákone schválenom dolnou komorou parlamentu urobili viacero zmien

Väčšina zmien sa týka tzv. zdravotného pasu, ktorý je potvrdením o úplnom zaočkovaní alebo negatívnom výsledku testu na covid.

Pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi sa odstránila najmä požiadavka, že zdravotný preukaz musia mať aj deti “vo veku od 12 rokov”, takže tento doklad budú musieť mať len dospelí.

Ďalšou zmenou je, že zdravotný preukaz bude potrebný len pri návšteve vnútorných prevádzok, nie napr. na terasách reštaurácií, kaviarní či barov.

Prvú zo zmien navrhla skupina poslancov za konzervatívnu stranu Republikáni (LR), druhú socialistický poslanec. Vláda i jej parlamentný spravodajca zaujali k obom týmto návrhom negatívne stanovisko.

Podľa francúzskych médií obe komory sa teraz budú pokúšať dospieť ku kompromisnému zneniu zákona, ktorý dolná komora, Národné zhromaždenia, schválila v piatok.

Vláda podľa rozhlasovej stanice Europe 1 verí, že tento kompromis sa podarí nájsť – v opačnom prípade by bol ohrozený harmonogram vytýčený na zavádzanie zmien.

Senátori chcú totiž posunúť začiatok platnosti nových opatrení z 30. augusta na 15. septembra. Senát tiež hlasoval o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu Socialistickej strany, aby bolo možné očkovať maloletých vo veku 16 a 17 rokov bez súhlasu rodičov.

Francúzska opozícia zaujala k vládnemu návrhu zákona od začiatku odmietavý postoj a v sobotu sa v krajine opäť konali protesty proti novým opatreniam, na ktorých sa zúčastnilo okolo 160.000 ľudí. Ako informovali francúzske médiá, v Paríži a Lyone tieto zhromaždenia sprevádzali násilnosti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom prejave 12. júla oznámil sprísnenie epidemiologických reštrikcií, ku ktorým dochádza v reakcii na nárast počtu nových prípadov nákazy spájaných s koronavírusovým variantom delta. Súčasťou opatrení je zavedenie povinného očkovania pre všetkých zdravotníkov a pracovníkov domovov sociálnej starostlivosti a systém preukazovania sa tzv. covidpasom.

Po Macronovom prejave sa na očkovanie za jeden deň prihlásil takmer milión Francúzov. Minulý i tento víkend sa však v krajine zároveň konali protesty proti zavedeniu covidpasov.

Macron vyzval obyvateľov Francúzskej Polynézie, aby sa dali zaočkovať

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu pokračuje vo svojej prvej oficiálnej ceste Francúzskej Polynézie, kam pricestoval v sobotu z Tokia, kde sa zúčastnil na slávnostnom otvorení letných olympijských hier

Macron má v Polynézii v pláne diskutovať o strategickom postavení tohto územia, dôsledkoch jadrových skúšok a existenčnom riziku, ktoré pre ostrovy v tejto časti sveta predstavuje globálne otepľovanie. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.

Vo svojom príhovore, ktorý v nedeľu predniesol na Tahiti, sa Macron venoval kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, ako aj rozdielnym postojom ľudí k očkovaniu proti infekčnej chorobe COVID-19.

Na margo polemiky o očkovaní a povinnosti preukazovať svoj zdravotný stav počas pandémie tzv. covidpasom Macron zdôraznil, že “sloboda bez povinnosti neexistuje”. Kritizoval rozhodnutie ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, a uviedol, že ich postoj nie je prejavom “slobody, to je nezodpovednosť, sebectvo.”

Pokiaľ ide o zavedenie zdravotného pasu, Macron označil toto svoje rozhodnutie za primerané.

Pripomenul, že covidová epidémia vo Francúzsku znovu naberá na sile.

“Moje posolstvo je jednoduché: treba byť zaočkovaný,“ vyhlásil Macron v nedeľu ráno na Tahiti, pričom varoval, že tlak na zdravotný systém sa v nasledujúcich dňoch a týždňoch bude naďalej zvyšovať.

.

Agentúra AFP dodala, že pokiaľ ide o vakcináciu, mnoho Polynézanov je naďalej opatrných: na ostrovoch Francúzskej Polynézie je zaočkovaných iba 29 percent dospelých – v kontinentálnom Francúzsku sa očkovaniu doteraz podrobilo takmer 49 percent dospelej populácie.

Obyvatelia rozľahlého súostrovia s viac ako 100 ostrovmi nachádzajúcimi sa na polceste medzi Mexikom a Austráliou dúfajú, že Macron potvrdí zámer odškodniť obete ožiarenia po desaťročiach jadrových testov, keď Francúzsko v tejto oblasti testovalo jadrové zbrane.

Tieto skúšky sú naďalej zdrojom hlbokej nevôle ostrovanov, ktorí ich považujú za dôkaz rasistických koloniálnych postojov Francúzska, ktoré nebralo ohľad na život miestnych obyvateľov.

“Počas tejto návštevy má prezident v úmysle nadviazať silný a transparentný dialóg podporením niekoľkých konkrétnych krokov týkajúcich sa dejín, a to otvorením štátnych archívov i individuálnych kompenzácií,” informoval zdroj z úradu francúzskeho prezidenta.

Tento zámer súvisí aj s analýzou, ktorá bola na jar tohto roku zverejnená na investigatívnej webstránke Disclose.ngo. Vyplýva z nej, že francúzska vláda roky tajila skutočnú úroveň rádioaktivity, ktorej bolo počas troch desaťročí jadrových skúšok v Tichomorí vystavené obyvateľstvo Francúzskej Polynézie.

“Jadrové testy z rokov 1966–96 mali negatívny dopad na zdravie “takmer celého obyvateľstva” týchto tichomorských ostrovov, ktoré sú zámorským územím Francúzska, píše sa v správe, z ktorej svojho času citovala agentúra AFP.

“Naše odhady sú dvoj- až desaťnásobne vyššie ako tie od francúzskej organizácie pre jadrový výskum CEA z roku 2006,” uviedol Disclose.ngo.

Investigatívny projekt tiež zverejnil utajenú správu z Paríža, ktorú polynézska vláda dostala vlani vo februári. V správe sa píše o náraste počtu prípadov rakoviny štítnej žľazy u obyvateľov Gambierových ostrovov, súčasti Francúzskej Polynézie, ktorý má priamo súvisieť s francúzskym jadrovým testom Aldébaran, napísal denník The Guardian.

Francúzska vláda vytvorila kompenzačný mechanizmus pre obete jadrových skúšok až v roku 2010. Do dnešného dňa odškodnila 454 ľudí, z toho len 63 obyvateľov Francúzskej Polynézie. V ostatných prípadoch šlo najmä o zahraničných pracovníkov a francúzskych vojakov, ktorí na súostroví pôsobili v čase jadrových skúšok.