Čína, po USA druhá najväčšia ekonomika a vojenská mocnosť na svete, sa stala najväčšou prekážkou hegemónie Washingtonu a nedávno sprostredkovala neočakávanú dohodu o normalizácii medzi Saudskou Arábiou a Iránom, dvoma zarytými rivalmi na Blízkom východe.

Pod vedením Si Ťin-pchinga, ktorý získal bezprecedentné tretie funkčné obdobie ako prezident krajiny vedenej komunistickou stranou, sa Čína tiež snaží zohrávať aktívnejšiu úlohu v ukrajinskom konflikte, než aby zostávala bokom.

Ako však vyzerá jej aktívna úloha vo vojne na Ukrajine? Niektorí sa domnievajú, že Čína by mohla v konflikte zohrávať úlohu mierotvorcu, zatiaľ čo iní poukazujú na nedávne náznaky prichádzajúce z Washingtonu, ktorý tvrdí, že Si sa možno chystá poskytnúť vojenskú pomoc blízkemu priateľovi Putinovi.

“Dôrazne zvažujú poskytnutie smrtiacej pomoci Rusku,” uviedol minulý mesiac americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s odvolaním sa na spravodajské zdroje krajiny. Čína tvrdenie USA poprela a označila ho za “špekuláciu”.

Experti však pochybujú, že by ázijský gigant zásadným spôsobom vyzbrojil Rusko, keďže Peking nevidí reálny prínos v tom, že by Rusku poslal ťažké zbrane na úkor znepriatelenia si Západu s Čínou, ktorá má silné obchodné záujmy s Európou a USA.

“Očakával by som, že Čína bude pri vyzbrojovaní Ruska veľmi opatrná. Nepredpokladám, že by Čínska komunistická strana (ČKS) začala aktívnu politiku posielania zbraní,” hovorí Charlie Parton, významný expert na čínsku politiku a bývalý prvý radca EÚ pre Čínu.

“Je však možné, že niektoré malé množstvá užitočných čínskych predmetov si nájdu cestu do Ruska prostredníctvom čínskych spoločností. Ak budú odhalené a zverejnené, ČKS bude popierať, že o tom vie,” hovorí Parton pre TRT World.

Vyvažovanie

Andreas Krieg, obranný analytik a docent na Škole bezpečnostných štúdií na Kráľovskej vysokej škole obranných štúdií v Londýne (King’s College London, Royal College of Defence Studies), si tiež myslí, že Čína bude vo svojej politike voči Ukrajine vyvažovať bez toho, aby agresívne podporovala Rusko.

“Čína môže uvažovať o tom, ako by mohla aktívnejšie podporovať ruské vojnové úsilie, a to aj vo vojenskej oblasti, bez toho, aby priamo poskytovala smrtiacu pomoc,” hovorí Krieg pre TRT World. Krieg sa domnieva, že Čína by radšej zvolila mäkšie možnosti, ako sú investície do ruského vojenského priemyslu, než priame vyzbrojovanie Moskvy proti Kyjevu.

“Mohli by do Moskvy vyvážať plány a know-how, ktoré by im umožnili postaviť niektoré zbraňové systémy v Rusku,” hovorí Krieg a dodáva, že by to Číne umožnilo zachovať “nominálnu dištanciu” v otázke vojenskej podpory Ruska.

“Takže toto je pravdepodobne pravdepodobnejší scenár, v ktorom Čína nájde spôsob, ako zostať pri ďalšom znepriatelení Západu a zároveň zvýšiť svoju podporu vojenskému a obrannému úsiliu v Rusku,” dodáva Krieg.

Podľa vojenského analytika by Číňanom nevadil dlhší konflikt, dokonca by sa postarali o to, aby sa vojna zatiaľ nezastavila, pretože Peking má zo súčasného stavu prospech. V tomto zmysle bude zachovanie neutrality v ukrajinskom konflikte z dlhodobého hľadiska slúžiť čínskym záujmom, tvrdí.

Rusko aj NATO, zarytí konkurenti Číny, vyčerpávajú svoje zdroje a spotrebúvajú svoje pásmo na Ukrajine, aby dosiahli svoje ciele, tvrdí Krieg. Konfrontácia Západu a Ruska na Ukrajine vytvorila pre Čínu dobrú príležitosť “pokračovať v tom, čo chce robiť, budovať svoju armádu a svoj medzinárodný a globálny vplyv,” poznamenáva analytik.

Aj keď by niekto mohol namietať, že Číňania by mohli chcieť trochu nakloniť rovnováhu v prospech Ruska, ak by Moskva bola na pokraji neúspechu alebo prehry vo vojne na Ukrajine, v súčasnosti to tak nie je, hovorí Krieg.

V posledných mesiacoch sa zdá, že Rusko má v konflikte navrch – od Bachmutu až po ďalšie východoukrajinské oblasti.

Prístup “Poďme riskovať”

Proti vyvažovaniu Číny existuje podľa Kriega slabý argument v prospech tvrdenia amerických spravodajských služieb, že Peking by mohol zaujať konfrontačný prístup voči západnej aliancii.

Krieg poukazuje na to, že najsilnejším dôkazom tohto prístupu by mohlo byť vymenovanie jastrabieho Wei Fengheho za nového čínskeho ministra obrany. Wei, na ktorého už USA uvalili sankcie za zbrojné obchody s Ruskom, nie je typickým technokratom pochádzajúcim z vojenského prostredia.

“Nebolo by prekvapujúce, keby bol niekým, kto presadzuje väčší vývoz čínskych zbraňových systémov do Ruska a alebo aspoň pomáha Rusom vyrábať zbrane v Rusku,” hovorí Krieg. Wej Feng-che je “veľmi konfrontačný”, pokiaľ ide o Západ, a je “pravdepodobne zástancom, ktorý hovorí ‘poďme riskovať'”.

Tento jastrabí postoj by nemusel mať problém ani so zasielaním čínskych bezpilotných lietadiel do Ruska, hovorí analytik. “Mohlo by to zjavne zmeniť pravidlá hry, najmä ak by tieto bezpilotné lietadlá prišli vo veľkom množstve,” hovorí Krieg. Rusko už získalo mnoho kamikadze dronov od Iránu, ktorý je jeho spojencom.

Tento bojovný čínsky prístup by mohol byť aj ústretovejší voči ruským požiadavkám.

“Ak bude vojna pokračovať, Putinovi nezostane nič iné, ako zatlačiť na prezidenta Si, aby si zaobstaral zbrane a muníciu. Ruské priemyselné kapacity totiž nedokážu držať krok s úbytkom bojových strát. Ruská armáda potrebuje muníciu, rakety, tanky a bezpilotné lietadlá,” hovorí Edward Erickson, profesor vojenskej histórie na dôchodku z Katedry vojenských štúdií na Univerzite námornej pechoty.

Výmenou za predaj zbraní Rusku dostane Čína lacnú energiu so zľavou výrazne pod skutočnou trhovou hodnotou, v dôsledku čoho “z toho profitujú obe krajiny”, tvrdí Erickson.

“Porážka Ruska nie je pre Čínu výhodná, pretože by umožnila Amerike presunúť vojenské sily z Európy a Blízkeho východu do Tichomoria. Myslím si, že vojna bude pokračovať, takže je nevyhnutné, aby Čína vyzbrojila Rusko,” hovorí Erickson pre TRT World.

Podľa Kriega by však vyzbrojovanie Ruska bolo pre Čínu spojené so značnými nákladmi a rizikom, pretože by to znamenalo ohrozenie jej obchodných záujmov s členmi EÚ a NATO.

Podkopáva to aj status mäkkej sily Číny na celom svete, čo je v rozpore s mierovým naratívom Pekingu, v ktorom krajina bráni suverenitu a územnú celistvosť každej jednotlivej krajiny, hovorí Krieg.

Útokom na Ukrajinu Rusko porušilo suverenitu Kyjeva a anektovalo územia, čo je v rozpore s medzinárodnoprávnou zásadou územnej celistvosti.

Parton má podobný názor ako Krieg. “Američania dali jasne najavo, že ak sa zistí, že Čína alebo čínske spoločnosti dodávajú zbrane do Ruska, budú uvalené sankcie na tých, ktorí tieto obchody sprostredkovali,” hovorí.

Erickson, bývalý dôstojník americkej armády, sa však od oboch expertov líši. “Okrem sankcií Západ v skutočnosti nemôže urobiť veľa, ak by Čína významným spôsobom vyzbrojila Rusko. Amerika a EÚ už teraz uplatňujú voči Číne určité ekonomické sankcie a ďalšie rovnaké sankcie budú Západu škodiť rovnako ako Číne,” hovorí.

Nedávno sa zrútili dve veľké americké banky, čo vyvolalo ďalšiu neistotu a odhalilo známky potenciálnej globálnej finančnej krízy. Okrem rusko-ukrajinského konfliktu už svetovou ekonomikou podľa Ericksona otriaslo množstvo faktorov.

“Preto akákoľvek reakcia Západu voči Číne bude spočívať predovšetkým v kritike Si Ťin-pchinga v médiách a na pôde OSN, a nie v skutočných trestných krokoch.”