“Je dôležité, aby mozog zabudol na irelevantné detaily a namiesto toho sa zameriava na veci, ktoré pomôžu prijímať rozhodnutia v reálnom svete,” hovorí Blake Richards, člen programu Learning in Machines & Brains, ktorý je autorom štúdie spolu s Paulom Franklandom, členom programu Child & Brain Development v rámci CIFAR.
V nedávnom výskume podľa Medical Xpress našli veľa dôkazov, že existujú mechanizmy, ktoré podporujú stratu pamäti a sú odlišné od tých, ktoré ukladajú informácie. Jedným z týchto mechanizmov je oslabenie synaptických spojení medzi neurónmi, v ktorých sú zakódované spomienky, a ďalším je vytvorenie nových neurónov, ktoré prepíšu uložené spomienky. To podľa nich vysvetľuje, prečo deti (ktoré produkujú veľké množstvo nových neurónov) zabúdajú viac ako dospelí.
Sú tiež toho názoru, že interakcia medzi zapamätaním a zabudnutím v ľudskom mozgu nám umožňuje urobiť inteligentnejšie rozhodnutia založené na pamäti.
Zabúdanie je teda dôležité z dvoch príčin: po prvé preto, lebo umožňuje mozgu “zmazať” zastarané alebo nesprávne informácie, čo uľahčuje prispôsobenie sa novým problémom a ich dešifrovanie. “Pokiaľ vám váš mozog neustále prináša viaceré konfliktné spomienky, je pre vás ťažšie urobiť uvedomelé rozhodnutie,” hovorí Richards.
Po druhé to zjednodušuje vaše spomienky. Vytvára sa tak vlastne zjednodušený počítač s informáciami v mozgu, takže môžete získať dôležité informácie z určitej udalosti, a nie konkrétne detaily, čo uvoľní viac priestoru pre dôležité informácie.
Ten, kto sa stretáva s novými ľuďmi každý deň, pravdepodobne zabudne na detaily jednotlivých stretnutí, zatiaľ čo ten, kto hovorí každý deň s rovnakými ľuďmi, pravdepodobne si dlhšie uchová informácie. Napríklad človek pri pokladni veľkého supermarketu, ktorý každodenne stretáva mnoho nových ľudí, si zapamätá zákazníkov len na krátku dobu, zatiaľ čo predavač v malom obchode, ktorý sa pravidelne stretáva s tými istými ľuďmi, si informácie o nich ponechá dlhšie.