Vyjednávači EP nie sú spokojní s modelom jednotného rezolučného mechanizmu

Brusel/Štrasburg 6. februára (TASR) – Poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorí rokujú s členskými štátmi EÚ o finálnom znení nariadenia o jednotnom rezolučnom mechanizme, získali dnes pre svoju vyjednávaciu taktiku presvedčivú podporu europarlamentu. Lídri politických skupín v EP kritizovali stanovisko Rady, ktoré podľa nich vedie k strate drahocenného času.   Europoslanci potvrdili pôvodný mandát na rokovania s Radou o poslednom kúsku legislatívnej skladačky potrebnej na ustanovenie bankovej únie pomerom hlasov 441 (za): 141 (proti): 17 (zdržalo sa hlasovania).   Parlamentní vyjednávači vedení portugalskou socialistickou poslankyňou Elisou Ferreirovou počas rokovaní s gréckym predsedníctvom Rady EÚ poukazovali na značné nedostatky pozície, ktorú zastávali členské štáty (Rada). Ich postoj podľa poslancov ohrozuje základný cieľ novej legislatívy – aby daňoví poplatníci neboli prví, kto bude znášať náklady na záchranu problémových bánk.

Podľa europoslancov najväčšie nevýhody systému, ktorý presadzujú členské štáty, predstavuje príliš zložitý a spolitizovaný proces rozhodovania o likvidácii upadajúcich bánk a fond financovaný bankami, ktorý by  podľa EP v prvých rokoch fungovania len ťažko dokazoval svoju dôveryhodnosť.   Tím parlamentných vyjednávačov znepokojuje aj želanie členských štátov vniesť do mechanizmu prvky medzivládneho rozhodovania, na ktoré nie je podľa poslancov z právneho hľadiska pádny dôvod.   Predseda EP Martin Schulz na túto tému vyhlásil, že požiada o mimoriadne zasadnutie Rady ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin), ktoré by malo byť zvolané pred pôvodne plánovaným zasadnutím 17. februára. Cieľom tejto iniciatívy je zabrániť dvojtýždňovému oneskoreniu rokovaní.   Parlamentný mandát na rokovania, ktorý pôvodne zadefinoval Výbor EP pre hospodárske a menové veci v decembri a ktorý dnes potvrdil EP, požaduje štíhly rozhodovací proces schopný pristúpiť k likvidácii banky v priebehu víkendu. Podľa tohto návrhu kľúčové úlohy by mal bankový dohľad a orgán zodpovedný za riešenie krízových situácií s cieľom vyhnúť sa politickej paralýze, ktorá by mohla nastať pri rozhodovaní o zatvorení banky.

V úsilí zabezpečiť rovnováhu medzi aktivitami na úrovni EÚ a v rámci členských štátov mandát EP požaduje rozšírenie právomocí Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, v ktorej by mali mať zastúpenie všetky vnútroštátne krízové orgány.

Súčasťou mandátu EP je tiež požiadavka, aby bankami financovaný fond na riešenie krízových situácií bánk mohol byť v prvých rokoch svojej existencie financovaný aj prostredníctvom pôžičiek. Zvýšila by sa tak jeho palebná sila a dôveryhodnosť, až kým tento fond – desať rokov po ustanovení – nedosiahne cieľovú úroveň financovania. Všetky pôžičky fondu by mali byť splatené bankami, a to nad rámec ich ročných príspevkov.

Tímy vyjednávačov europarlamentu a Rady budú pokračovať v rokovaniach s cieľom dosiahnuť dohodu na finálnom znení nariadenia. Parlamentní vyjednávači sa zároveň zúčastňujú na súbežných rokovaniach na medzivládnej úrovni o zriadení fondu pre riešenie krízových situácií bánk.