Správa o tom, že Bidenova administratíva s pomocou Nórska vyhodila do vzduchu plynovod Nord Stream vedúci z Nemecka do Ruska, je označovaná za najväčší príbeh, ktorý sa väčšina svetových médií snaží všemožne ignorovať. Niektoré krajiny, bezpečnostní experti, bývalí vládni predstavitelia a dokonca aj viaceré popredné európske noviny však odmietajú nechať výbušné tvrdenia pochovať do ďalšieho spravodajského cyklu a čoraz hlasnejšie vyzývajú na medzinárodné vyšetrovanie.

Samozrejme, Rusko bolo prvou krajinou, ktorá agresívne presadzovala vyšetrovanie, a Čína nezaostávala. Na ilustráciu skeptického postoja Číny k tejto otázke uviedol Wang Wenbin, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí: “Ľudí zmiatlo, že predstavitelia a médiá Spojených štátov k tomu nezvyčajne mlčia a zdá sa, že aj príbuzné európske krajiny majú veľké obavy. Tieto nezvyčajné reakcie nás presviedčajú o tom, že výbuchy v Nord Stream sú mimoriadne zložité. Vzhľadom na závažnosť trestného činu narušenia významného nadnárodného infraštruktúrneho zariadenia a jeho závažné dôsledky má medzinárodné spoločenstvo právo požadovať dôkladné vyšetrenie.”

Zaujímavejšia je však reakcia Európy na správu novinára Seymoura Hersha, držiteľa Pulitzerovej ceny, ktorý označil Bidenovu administratívu za vinníka sabotáže na Nord Stream. Koniec koncov, Rusko a Čína sotva ovplyvnia verejnú mienku na Západe.

Najskôr sa treba zaoberať tým, čo o sabotážnom útoku a Hershovej správe píše nemecká tlač, keďže Nemecko je pravdepodobne najviac postihnutou západnou krajinou. Tlač v tejto krajine priniesla širokú škálu reakcií, ale hlavný prúd bol v drvivej väčšine odmietavý. Typickým príkladom je nemecké štátne médium Taggeschau, ktoré najprv neuverejnilo žiadnu správu o Hershovej reportáži, aby potom uverejnilo overenie faktov s poukázaním na to, že Hersh použil iba jeden zdroj a že by bolo nepravdepodobné, aby lode uskutočnili takúto misiu počas námorného cvičenia.

Nemecký Die Welt, jedno z najlepších médií v krajine, priniesol zrejme najzaujímavejšie správy o tejto téme v nemeckých médiách. Noviny naznačili, že explóziu obklopuje atmosféra tajomstva, a napísali: “Skutočnosť, že blogové príspevky, ako je Hershov, majú taký široký ohlas, je pravdepodobne spôsobená tým, že vyšetrovacie orgány takmer žiadne informácie verejnosti neuvoľňujú. Welt skúmal útok celé mesiace; na úrady a vládne agentúry boli podané početné otázky”, ktoré zatiaľ priniesli len veľmi málo výsledkov.

Noviny však poukázali na zdanlivú nonšalantnosť nemeckej vlády v súvislosti s útokom na životne dôležitú infraštruktúru krajiny. Welt napríklad napísal, že na stretnutí 16 štátnych ministrov a spolkovej ministerky vnútra Nancy Faeserovej koncom novembra bola otázka útoku na Nord Stream len “okrajovou témou”.

Vysokopostavený policajný úradník, ktorý si neželal byť citovaný menovite, povedal pre Welt počas prestávky na tomto stretnutí: “Možnými páchateľmi nie sú len Rusi, ale aj západné krajiny.”

Stojí za zmienku, že ak by existoval čo i len závan dôkazov o účasti Ruska, pravdepodobne by už v tejto chvíli prenikli na verejnosť. Denník Washington Post tiež uviedol, že neexistujú žiadne “presvedčivé dôkazy”, že za útokom stojí Rusko, a samozrejme, výsledky prebiehajúceho vyšetrovania môžu trvať roky, a aj keď sa nejaké závery urobia, možno sa nikdy nedostanú na verejnosť.

Ešte pred Hershovou správou vyvolalo vyšetrovanie výbuchov v Nord Stream niekoľko vážnych otázok. Švédska vláda napríklad odmietla viesť spoločné vyšetrovanie s nemeckou vládou, čo je na európskeho spojenca zvláštny postoj.

Welt podrobne opísal, ako sa obrátil na mnohé zdroje vrátane Spolkového kriminálneho úradu (BKA), spolkového prokurátora Petra Franka a Spolkovej spravodajskej služby (BND), z ktorých väčšina o stave vyšetrovania zachováva maximálnu mlčanlivosť.

Podľa denníka Welt nemeckí politici v Bundestagu, ktorí sú členmi parlamentného kontrolného výboru (PKGr), tiež nedostávali informácie, údajne z dôvodov súvisiacich s “dobrom štátu”.

Niektorí z týchto politikov sú z priebehu vyšetrovania frustrovaní. Predseda PKGr Konstantin von Notz pre spravodajský portál Tagesspiegel povedal, že spolková vláda “musí veľmi rýchlo prelomiť mlčanie, vytvoriť transparentnosť alebo aspoň predložiť hodnoverný opis udalostí z 26. septembra”. Dodal, že v ústavnom štáte má verejnosť právo vedieť, čo sa skutočne stalo.

Welt skutočne oslovil Hersha, ktorý začal byť bojovný, keď sa ho Welt opýtal, či je tento príbeh možnou ruskou dezinformáciou. Novinám tiež potvrdil, že nevidel žiadne dokumenty súvisiace s útokom, ale zdá sa, že Welt z toho robí oveľa väčšiu záležitosť, než akou v skutočnosti je. Celý nemecký mediálny komplex mal napríklad veľmi malý problém opakovať nekonečné tvrdenia o Donaldovi Trumpovi s použitím anonymných zdrojov, ktoré neobsahovali žiadne “dokumenty” a často sa ukázali ako úplne nepravdivé. Welt uviedol, že Hersh sa o novinách vyjadril, že kladú “hlúpe”, “idiotské” a “provokatívne” otázky. Hoci neexistuje prepis rozhovoru, Hersh údajne povedal, že teraz vie ešte viac ako predtým a ešte nezverejnil všetko, čo vie.

Hershova správa bola prvýkrát zverejnená 8. februára, kde napísal, že potápači amerického námorníctva pod vedením CIA v júni 2022 nastražili výbušniny C4 zamerané na potrubia. Potápači ako krytie pre svoju operáciu využili široko medializované cvičenie NATO v polovici leta známe ako BALTOPS 22. Po nastražení výbušnín pozorovacie lietadlo P8 nórskeho námorníctva 26. septembra zhodilo sonarovú bóju, ktorá o tri mesiace neskôr vyslala signál na odpálenie C4.

Welt tiež spochybnil podrobnosti Hershovej správy, pričom odborníci tvrdia, že nórske námorníctvo nemá model lietadla, ktorý opisuje Hersh, ale len vzdušné sily. Mnohí odborníci tiež poukazujú na to, že neexistujú žiadne “verejné údaje” opisujúce lode a lietadlá v oblasti, ktoré obsahuje Hershova správa. Hoci to určite stojí za zmienku a urobili tak aj iné publikácie, je veľmi možné, že USA vypli transpondéry lodí alebo podnikli iné tajné kroky, aby tieto údaje skryli pred verejnosťou.

Čo sa hovorí v Európe mimo Nemecka?

Väčšina európskych novín, najmä tých, ktoré sú v súlade s hlavným prúdom EÚ, Hershovu správu rýchlo bagatelizovala alebo úplne odmietla, rovnako ako nemecké médiá. Niektoré tlačové agentúry však vznášajú otázky o prípadnej úlohe USA pri útoku.

Švajčiarske noviny Le Temps, ktoré sú považované za najlepšie francúzskojazyčné noviny vo Švajčiarsku, sa zrejme zaoberajú myšlienkou, že Hershova správa môže poukazovať na zodpovedného vinníka, aj keď zatiaľ neexistujú žiadne potvrdzujúce dôkazy, a píšu: “Existuje podozrenie, že USA využili zámienku vojny, aby raz a navždy zničili plynovody Nord Stream, aby nahradili ruský plyn americkým a urobili Európu trvalo závislou od svojej energie. (…) Joe Biden vo februári 2022 verejne vyhlásil: ‘Ak Rusko napadne Ukrajinu, Nord Stream 2 už nebude, urobíme mu koniec’. … O sedem mesiacov neskôr nastal ten čas! Dôkazy sú len nepriame a neexistujú žiadne dôkazy, ale stále je tu priestor na pochybnosti.”

Španielska publikácia CTXT tvrdí, že spravodajstvo o tejto otázke bolo podivne tiché, a píše: “Hershovo vyšetrovanie má síce isté nedostatky, ale má zásadnú hodnotu: znovu otvára diskusiu o úlohe Bidenovej administratívy vo vojne na Ukrajine.”

Noviny tiež poukazujú na to, že “neexistujúce mediálne pokrytie výbuchu Nord Stream je len jedným z príznakov toho, že v západných demokraciách je niečo naozaj zlé. Rezignácia krajín EÚ a ich veľkých médií nevyšetrovať sabotáž a ani o nej nehovoriť – čo je určite zatiaľ najodhalenejší medzinárodný incident konfliktu medzi Ruskom, Ukrajinou, Európou a NATO – potvrdzuje schopnosť Washingtonu, ktorý na Európsku úniu preniesol všetky náklady a žiadne výhody Putinovej vojny, presadiť svoje právo a svoj naratív.”

Maďarský Magyar Nemzet, podobne ako mnohé iné európske noviny, zvažuje možnosť, že Hershov príbeh je nepresný alebo dokonca úplne nepravdivý. Napriek tomu maďarské noviny tvrdia, že USA mali prinajmenšom motív vyhodiť do vzduchu ropovody, a píšu: “V skutočnosti to bol motív:

“Nositeľ Pulitzerovej ceny sa samozrejme môže mýliť, rovnako ako jeho zdroje – alebo dokonca môžu zámerne uvádzať nepravdivé tvrdenia. Nezdá sa však príliš pravdepodobné, že by si tento novinár vo veku 85 rokov chcel zničiť povesť obrovským novinovým podvodom. (…) Bez ohľadu na to, čo sa stalo s Nord Streamom: USA majú geopolitický záujem na oddelení Nemecka od Ruska a zároveň na ukončení energetickej závislosti Nemecka od Ruska. Sú tu aj finančné záujmy: (…) Americký sektor bridlicového plynu, ktorý bol predtým stratový, dosiahol vlani vďaka vysokým cenám energií zisk 200 miliárd dolárov.”

Niektorí vedci a bývalí vládni úradníci sa zaoberajú aj možnosťou, že USA sabotovali ropovody. Stephan Ossenkopp, nemecký vedec zo Schillerovho inštitútu, povedal, že ak sú pravdivé obvinenia, že USA vyhodili do vzduchu ropovody, rovná sa to teroristickému činu.

“Každý, kto si minulú stredu prečítal tento článok Seymoura Hersha, musí byť úplne ohromený bezprávím vlády Spojených štátov, najmä prezidenta Joea Bidena, voči nemeckej vláde a súkromnému komerčnému podniku, akým je plynovod Nord Stream 1 a 2. Lacný ruský plyn je záchranným lanom, bol záchranným lanom pre nemeckú výrobu, chemický priemysel (a) domácnosti,” povedal Ossenkiopp. “Takže si predstavte, že ak by to bola pravda, znamenalo by to, že americká vláda vytvorila teroristický čin, spáchala teroristický čin proti životne dôležitej nemeckej infraštruktúre. Je to škandál najvyššej závažnosti.”

Ossenkopp naznačuje, že USA mali jasný motív na takúto tajnú akciu, pričom mali na mysli vzťahy s Nemeckom a Ruskom.

“Cieľom USA je prostredníctvom tohto incidentu zadržať vzostup Nemecka. Pretože ak sa Nemecko stane silným a bude mať dobré vzťahy s Ruskom, bude pre USA neprijateľné. bude to silný a nebezpečný protivník pre americkú hegemóniu. Podľa môjho názoru sa americká hegemónia skončila a nastal čas vybudovať nový multipolárny svet, v ktorom budú mať hlas aj malé krajiny a veľké krajiny okrem USA. Amerika by sa tomu mala prispôsobiť.”

Alain Corvez, bývalý poradca francúzskych ministerstiev obrany a vnútra, v rozhovore pre čínske médiá vyhlásil, že pôvodné správy o tom, že Rusko pravdepodobne vyhodilo do vzduchu ropovody, boli príkladom toho, ako USA vodia európske médiá za nos.

“USA chcú viesť médiá, najmä európske médiá, ktoré sa zaoberajú energetickou krízou, k tomu, aby verili, že to boli Rusi, kto vyhodil do vzduchu plynovody Nord Stream. A teraz sme si takmer istí, že to neboli Rusi. Okrem toho, americké vyšetrovanie incidentu nebolo ukončené, ale už sa v ňom nepokračuje. Vyšetrovanie neviedlo k žiadnym záverom, pretože stavitelia plynovodov Nord Stream sa na vyšetrovaní nemohli zúčastniť.”

Stojí za zmienku, že tak ako dominantné západné médiá majú pravdepodobne záujem zakryť akúkoľvek možnú účasť USA na výbuchu, čínske médiá majú zrejme tiež záujem propagovať USA ako vinníka. Napriek tomu je užitočné preskúmať myšlienky týkajúce sa výbuchu z rôznych zdrojov.

Corvez dodáva, že ak je do toho skutočne zapojená americká armáda a prezident, takáto sabotážna operácia by sa chápala ako stratégia NATO. Opisuje, že prerušenie hospodárskych väzieb medzi Ruskom a zvyškom Európy je už dlho cieľom zahraničnej politiky USA, najmä vo vzťahu k Nemecku.

Corvez si jednoznačne myslí, že za útokom stoja USA, čo je pravdepodobne príliš predčasný záver. Corvez však upozorňuje na zaujímavú vec, ktorú nemožno poprieť: Tí, ktorí incident vyšetrujú, majú možno najväčší záujem na tom, aby pravda o sabotáži nikdy nevyšla najavo.

“Toto vyšetrovanie zatiaľ vyšlo bez akýchkoľvek zistení. Myslím, že záver je na konci článku Seymoura Hersha, že incident bol teroristickým útokom organizovaným západnými krajinami. Žiadne oficiálne oznámenie výsledkov nebude, pretože vyšetrovatelia sú sami o sebe páchateľmi incidentu.”

Chcú západné médiá naozaj poznať pravdu?

Zároveň existujú vážne otázky o západných médiách a ich úlohe pri akomkoľvek vyšetrovaní. Liberálny establišment, ktorý ovláda najväčšie západné médiá, vie, že akákoľvek informácia o úlohe USA v sabotáži plynovodu Nord Stream by znamenala politický šok, ktorý by pocítil celý svet. Ako už Remix News informoval, takéto odhalenie by veľmi pravdepodobne podporilo vzostup strán, ako je Alternatíva pre Nemecko (AfD) v Nemecku a ďalšie populistické a nacionalistické strany v celej Európe. Spochybnilo by to aj celú štruktúru NATO, v ktorej si spojenci navzájom útočia na životne dôležitú infraštruktúru.

V dôsledku toho je otázne, nakoľko sú západné médiá skutočne ochotné zaoberať sa týmito otázkami, a čo je možno ešte dôležitejšie, nakoľko by boli ochotné kryť Bidenovu administratívu, ak by skutočne stála za takouto operáciou?

Pre tento typ otázok predsa len existuje istý precedens. Španielska publikácia CTXT siaha do minulosti, aby upozornila na to, ako boli novinári na celom svete oklamaní v otázke zbraní hromadného ničenia v Iraku, a rovnaký scenár by sa mohol odohrať aj v prípade bombových útokov na plynovod Nord Stream:

Sme svedkami novej a znepokojujúcej epizódy opúšťania funkcií a kolektívnej autocenzúry, ktorá veľmi pripomína to, čo sa stalo, keď Bushova administratíva prinútila New York Times a potom osmózou všetky ostatné seriózne západné médiá, aby bez pochybností prehltli, že v Iraku boli zbrane hromadného ničenia. Keď sa po rokoch zistilo, že politická korešpondentka Timesov (Judith Millerová) ochotne spolupracovala s Bushovou administratívou, noviny sa museli svojim čitateľom ospravedlniť. Zdá sa však, že nikto sa z tejto lekcie nechcel alebo nedokázal poučiť.

Španielsky dokument sa na záver pýta, či tlač dokáže odolať tlaku zo strany Spojených štátov a pracovať mimo “pohodlného konsenzuálneho rozprávania”.

Nakoniec by sa mohlo ukázať, že Hersh sa mýlil v detailoch útoku, ale mal pravdu, pokiaľ ide o konečného vinníka. Mohlo by sa tiež ukázať, že za výbuchom stojí iná západná mocnosť. Existuje mnoho potenciálne nepríjemných scenárov pre západný mediálny establišment. Ak však za útokom skutočne stál Západ, svet by nemal očakávať, že sa pravdu dozvie od New York Times, Guardianu, Taggesschau alebo CNN.