Poukázal na to, že „kvóty ohľadom ruštiny“ a zákon o totálnej ukrajinizácii likvidujú, napríklad aj filmovú tvorbu na Ukrajine.

Zdôraznil, že ruštinu používajú milióny ľudí v štátoch bývalého ZSSR – nielen v Rusku, ale aj na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane a všetkých ostatných krajinách.

Podotkol, že ruské televízne stanice za premietanie jednej časti seriálu platia cca 200 tisíc dolárov, ale ukrajinské iba 40-50, čo je obrovský rozdiel.

Podobná situácia je s výrobou a predajom „ruskojazyčných“ kníh: mnohé ukrajinské vydavateľstva sú na kolenách a krachujú.

Riešenie situácie Boris Šefer vidí v tom, že z vlády a parlamentu treba vyhnať ľudí, ktorí sú zainteresovaní na pokračovaní vojny na Donbase a konflikte s Ruskom. Vyhlásil, že treba rokovať s Vladimirom Putinom a dohodnúť sa s Ruskom, ktoré v žiadnom prípade nechce vojnu a určite sa chce dohodnúť.

Vyhlásenia Borisa Šefera vyvolali divokú negatívnu reakciu mnohých politikov, ktorí sú ešte vo vláde a v parlamente, niektorých analytikov a médií.

Najostrejšia reakcia nasledovala zo strany bývalého prezidenta Petra Porošenka a dosluhujúceho predsedu parlamentu Andreja Parubija, ktorý pre médiá podotkol, že nedovolí, aby bol zrušený zákon o ukrajinizácii, jazykový zákon, „kvóty voči ruštine“ a iné zákony schválené súčasnou vládou.

Petro Porošenko skritizoval vyhlásenia Boriša Šefera na zjazde svojej strany, ktorá má už nový názov – Európska solidarita. Vyhlásil, že ak ukrajinské spoločnosti chcú predávať filmy a knihy do Ruska, nech ich predávajú v ukrajinskom jazyku a nech sa v Rusku naučia ukrajinčinu… Tiež odmietol zrušiť zákon o ukrajinizácii, kvótach a iné zákony.

Mnohí občianski aktivisti, analytici, novinári a hlavne obyčajní Ukrajinci predsa podporujú Borisa Šefera a vyzývajú, aby z vlády a Najvyššej rady po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia už o 50 dní, vyhnali všetkých „ľudí z politickej strany vojny“.

Ukrajinská verejnosť si dostatočne jasne uvedomuje, že súčasné vedenie krajiny zarába na vojne a mnohým politikom vyhovuje konflikt na Donbase, hádky s Ruskom a totálny chaos v krajine – vtedy sa ľahšie kradne…

„Kolomojskij zarába na vojne. Korban tiež zarába na vojne. Bohdan radil, ako treba dosahovať zisky na vojne. Pre mnohých politikov táto vojna nie je vojnou za nezávislosť Ukrajiny. Kašľú na Ukrajinu! Ukrajina je pre nich predovšetkým biznis. Dnes sú na Ukrajine, zajtra sú vo Švajčiarsku, potom sú v Izraeli, odkiaľ nevydávajú zločincov. To sú „podnikatelia“.

Mimochodom, ani samotný Zelenskyj neodišiel z biznisu,“ pripomenul volonter Roman Donik, absolútne jasne naznačil, že ani bývalý prezident Petro Porošenko sa nevzdal podnikateľských aktivít a v období, keď zohrieval prezidentské kreslo, si zarobil  stovky miliónov dolárov. Zelenskyj vlastne ide v jeho šľapajach.

V administratíve prezidenta sa, pochopiteľne, razantne ohradili proti vyhláseniam Borisa Šefera, zdôraznili, že je to jeho osobný názor a prezident a jeho ľudia s tým nemajú nič spoločné. Tlačová služba prezidenta v tejto súvislosti dokonca vydala špeciálne vyhlásenie. Pripomenula, že Boris Šefer nie je ani zamestnancom administratívy prezidenta, ani členom Zelenského strany „Sluha ľudu“, ba dokonca ani externým spolupracovníkom – skrátka nikto.

V administratíve prezidenta podotkli, že od momentu, keď sa Volodymyr Zelenskyj ujal funkcie prezidenta Ukrajiny, ani raz nekomunikoval s Borisom Šeferom, aj keď ešte prednedávnom Šefer aktívne pracoval vo volebnom štábe Zelenského a mal veľkú zásluhu na tom, že Zelenskij vyhral voľby a stal sa prezidentom.

Mnohí ukrajinskí analytici a médiá spochybňujú to, že Zelenskyj chce ukončiť konflikt na Donbase, hádky s Ruskom a poukazujú na to, že je iba bábkou v rukách Kolomojského a západných „patrónov“. Mnohí Ukrajinci na sociálnych sieťach si všímajú skutočnosť, že Zelenskyj začína vyhadzovať ľudí, ktorí ho priviedli na „trón“, pretože nepatria do „politickej strany vojny“.

„Kým ešte nie je neskoro, Zelenskyj môže poprosiť, aby ho láskavo prijali do tej EÚ, aby nemusel strácať sily na budovanie ďalšieho „Ukropu“: strany židovských banditov pod maskou bláznivých nacionalistov. Dnes už nie je rok 2014. V tíme prezidenta začali veľmi zlú hru,“ upozorňuje známy ukrajinský politológ Oleg Vološin.

Mnohí domáci novinári poukazujú na to, že dnes už bývalý priateľ a spolupracovník Zelenského vyjadril názory a nádeje drvivej väčšiny 73% ľudí, ktorí ho zvolili za prezidenta. „Šefer má určite pravdu. Jazykový zákon treba zrušiť, vojnu treba ukončiť, treba začať rokovať a snažiť sa dohodnúť. Je to veľká škoda, že v administratíve prezidenta majú opačný názor. Šefer vyjadril názory a očakávania tých 73 % voličov, ktorí hlasovali za Zelenského,“ prízvukuje ukrajinská novinárka Viktória Svetlovová.

Niektorí ukrajinskí novinári, ktorí majú dobrý prehľad, porovnávajú situáciu na Ukrajine a na Slovensku a podotýkajú, že je veľmi podobná. V oboch krajinách starých prehnitých a falošných slniečkarov, ktorí toho veľa mali za ušami a o čom dobre vedela domáca verejnosť /a niektorí aj v zahraničí/, vystriedali mladí, energickí, drzí a bezočiví slniečkari, ktorí budú ešte nebezpečnejší a pre svoje krajiny „zabezpečia“ oveľa viac škôd, ako ich predchodcovia – Petro Porošenko a Andrej Kiska.

Niet sa čo čudovať. Kým na Ukrajine vládnu banderovci a neonacisti, na Slovensku sú národniari rozbití, rozhádaní a potlačení. Vládnu tu iné kreatúry. Politickú scénu u nás /dupľom médiá/ stále viac okupujú slniečkari, liberáli, „slušní“, „progresívni“ a iní pestrofarební „odborníci“ s myslením obmedzeným. Situácia je v oboch krajinách dosť podobná – akurát tu /našťastie!/ nemáme občiansku vojnu, ako na Donbase.

Internet a sociálne siete urobili svoje. Jasným príkladom toho sú posledné prezidentské a komunálne voľby. Na sociálnych sieťach sa sformovali „progresívni“, „slušní“ a iné názorovo, informačne a morálne ohraničené skupiny. Na internete rýchlo vykvasili súčasnú prezidentku, mnohých primátorov a starostov obcí. Z iného súdka, ale s rovnakým výsledkom „vyrobili“ prezidenta Ukrajiny, ktorého nevypestovali sociálne siete /aj keď aj tie mali určitý vplyv/, ale filmová tvorba, hlavne humoristická relácia Kvartál 95. Zelenského poznali všetci.

V súčasnosti slovenskí národniari prehrávajú so slniečkarmi vo všetkých oblastiach a navyše sú totálne rozbití a rozhádaní. Preto nič dobre neveštia parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia už menej, ako o 10 mesiacov. Ak aspoň niektorí predstavitelia zdravých síl nevezmú rozum do hrsti a nezačnú sa spájať, slniečkari bez problémov vyhrajú. Potom na Slovensku zažijeme minimálne štvorročné obdobie totálneho marazmu, rozkrádania štátu, otroctva v rukách Západu a likvidácie národnej identity, aké tu ešte nebolo. Toto chceme?..

Eugen Rusnák