Brusel 19. marca (TASR) – Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre energetiku dnes schválil svoju pozíciu k nariadeniu Európskej rady o vyradení jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku z prevádzky. Poslanci sa zamerali najmä na posilnenie kontrol a zaistenia jadrovej bezpečnosti.
"Slovensko, Litva a Bulharsko prevádzkujú jadrové reaktory, ktoré medzinárodné spoločenstvo považuje za príliš zastarané. Ich modernizácia, ktorá by zabezpečila splnenie základných bezpečnostných noriem, by bola z pohľadu vynaložených nákladov neefektívna. Európska komisia by mala zaistiť podmienky pre efektívne, účinné a hospodárne využitie fondov EÚ," uviedol v tejto súvislosti spravodajca Giles Chichester.
Britský konzervatívny poslanec upozornil, že ciele Európskej komisie sa musia naviazať na poskytnuté rozpočtové prostriedky a na vytýčenie zmysluplných výkonnostných ukazovateľov, ktoré budú monitorované a zaznamenané, nakoľko sú nevyhnutné na realizáciu celého programu.
Nové nariadenie Európskej rady predĺži finančnú pomoc EÚ pre Bulharsko, Litvu a Slovensko s cieľom dotiahnuť proces odstavovania elektrární až do konca. Týka sa to blokov 1-4 elektrárne Kozloduj, blokov 1-2 elektrárne Ignalina a blokov 1 a 2 elektrárne Jaslovské Bohunice.
Na základe nariadenia vznikne viacročný asistenčný program na roky 2014-2020. Nová legislatíva zavádza špecifické podmienky a ciele, ktorých naplnenie je predpokladom pokračovania finančnej asistencie EÚ. Komisia zhodnotí pokrok dosiahnutý týmito členskými štátmi a o jeho výsledkoch bude informovať.
Návrh Európskej komisie počítal s poskytnutím sumy 114,815 milióna eur počas rokov 2014-2020 na vyradenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Bohunice. Vyraďovací program elektrárne Kozloduj mal počítať v tom istom období so sumou 208,503 milióna eur, na vyradenie elektrárne Ignalina mala byť z rozpočtu EÚ vyčlenená suma 229,629 milióna eur.
Na summite EÚ zo 7. a 8. februára bola dohodnutá suma 200 miliónov eur pre Bohunice, 260 miliónov eur pre Kozloduj a 400 miliónov eur pre Ignalinu.
EP nemá legislatívnu právomoc priamo ovplyvniť znenie nariadenia, výbor EP pre energetiku preto zmenu rozpočtových stropov vyraďovacích programov nenavrhol.
Získanie dodatočných prostriedkov je podmienené splnením niekoľkých kritérií. Jedným z nich je plná transpozícia smernice o jadrovej bezpečnosti do vnútroštátneho právneho poriadku všetkých troch členských štátov, ďalším je vypracovanie detailného plánu vyradenia elektrární a jeho predloženie EK. Podľa poslancov z výboru EP pre energetiku by tieto plány mali obsahovať informácie o čiastkových projektoch, konkrétne časovo ohraničené ciele a odhad nákladov, vrátane vnútroštátneho financovania, ako aj spôsob, akým daný členský štát tieto prostriedky dlhodobo zabezpečí.
Europoslanci navrhujú, aby EK zhodnotila dosiahnutý pokrok vo vyraďovaní do konca roka 2017 (pôvodný návrh počítal s hodnotením do konca roka 2015). Európska komisia by tiež mohla prehodnotiť výšku poskytnutých prostriedkov, úprava financovania vyraďovacích programov však v žiadnom prípade nesmie viesť k ohrozeniu bezpečnosti ktorejkoľvek z jadrových elektrární, uvádza sa v schválenom uznesení.