Kyjev 24. apríla 2019 (TASR/HSP-Vadim Ghirda)
Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu na ďalšie medzinárodné sankcie voči Rusku po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin dekrétom uľahčil ľuďom žijúcim na separatistických územiach východnej Ukrajiny získať ruské pasy
Kyjev sa “spolieha na zvýšený diplomatický a sankčný tlak na Ruskú federáciu… Ruská federácia uznala svoju zodpovednosť ako okupačného štátu”, uviedlo vo vyhlásení Zelenského tlačové oddelenie, z ktorého citovala agentúra AFP.
Podľa agentúry Interfax-Ukrajina sa k situácii vyjadril aj dosluhujúci ukrajinský prezident Petro Porošenko: “Ilegálne vydávanie pasov Ruskej federácie podľa takzvaného juhoosetského a podnesterského scenára je pokusom o ospravedlnenie a legitimizáciu ruskej vojenskej prítomnosti na okupovanom území Donbasu.”
Taktiež prehovoril tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBOU) Oleksandr Turčynov: “Putin vytvára právne podmienky na oficiálne použitie ruských ozbrojených síl proti Ukrajine… Existuje len jedna reakcia na kroky Ruska: posilnenie nášho obranného potenciálu a príslušná medzinárodná reakcia na kroky Kremľa — zvýšenie sankčného tlaku na agresorský štát.”
V tejto súvislosti sa Ukrajina obrátila na Bezpečnostnú radu OSN. Informovala o tom agentúra Ukrinform. Stála misia Ukrajiny pri OSN sa obrátila na Bezpečnostnú radu OSN na pokyn Petra Porošenka, informoval ukrajinský veľvyslanec pri OSN Volodymyr Jelčenko. Podľa jeho slov takéto konanie Ruska odporuje minským dohodám.
Šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin vyzval obyvateľov Donbasu, aby neprijímali ruské pasy. “Rusko vás pripravilo o prítomnosť a teraz preniká do vašej budúcnosti,” napísal Klimkin na Twitteri. Putinov dekrét nazval “pokračovaním agresie a zasahovaním do našich vnútorných záležitostí”.
Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Iryna Heraščenková uviedla, že Putin “vždy využíva momenty neistoty a prechodné obdobia, aby vrazil ďalší nôž do chrbta Ukrajiny”. Dodala, že tento krok je “hrubým porušením” mierových dohôd podpísaných predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka v Minsku v roku 2015.
Cieľom dohôd bolo ukončenie konfliktu, boje však pokračujú, poznamenala AFP a pripomenula, že konflikt medzi ukrajinskou vládou a “odštiepeneckými povstalcami” sa začal po tom, čo Moskva v roku 2014 anektovala ukrajinský polostrov Krym. Vojna si vyžiadala už približne 13.000 ľudských životov.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorý uľahčí ľuďom žijúcim na separatistických územiach východnej Ukrajiny získať ruský pas. Budú mať právo dostať ruský pas do troch mesiacov od podania žiadosti. Tento krok je zameraný “na ochranu práv a slobôd človeka a občana a riadi sa všeobecne uznávanými zásadami a normami medzinárodného práva”, uvádza sa v dekréte.