VOĽBY VÚC: KRAJCER:Za kľúčové považujem vybudovať vzťah medzi župou a obyvateľmi

Bratislava 5. novembra (TASR) – Jediná stredopravá politická strana NOVA, ktorá kandiduje mimo sedemčlenné stredopravé koaličné zoskupenie, nasadila do regionálnych volieb ako kandidáta na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Daniela Krajcera. Bývalý minister kultúry považuje vo svojom programe za jednu z priorít vybudovanie vzťahu medzi župou a obyvateľmi kraja. Rozhovor s D. Krajcerom je súčasťou projektu, kde TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov VÚC.

V čom vidíte najperspektívnejšiu alternatívu pre ďalší rozvoj BSK, v čom by mohol byť kraj zaujímavejší pre hospodársky rozvoj, zamestnanosť, kultúru, šport, turizmus?

– Za kľúčové považujem vybudovať vzťah medzi župou a obyvateľmi kraja. To sa dá len tak, že samospráva prestane byť údržbárom a začne niečo reálne budovať. Niečo, na čo môžu byť obyvatelia kraja hrdí. V programe ZAČNIME MYSLIEŤ VO VEĽKOM ponúkam niekoľko takých projektov, ako je vybudovanie siete mestských vlakov na riešenie neúnosnej dopravnej situácie, spustenie obnovy hradov a pamiatok s využitím nezamestnaných, vytvorenie podmienok na vznik športovo-oddychovej zóny Nové LIDO na petržalskej strane Dunaja a vybudovanie senior-parkov pre dôchodcov, aby aj oni mali svoj priestor pre aktívne trávenie voľného času.

Na rozvojové aktivity však obciam, mestám i krajom chýbajú peniaze. Kde ich však získať?

– Nedostatok peňazí je problém, ktorý trápi všetky samosprávy. Odvoz odpadkov, krajšie námestia a ulice, viac cyklotrás, lepšie fungovanie nemocníc, či cesty bez výtlkov – to všetko sú príklady činností, ktoré občanom zo svojich daňových príjmov poskytujú mestá, obce, niektoré aj župa. Kvalita verejných služieb by sa mala stať ústrednou témou debát s ktorýmkoľvek voleným politickým predstaviteľom. Slovensko už dávno stratilo výhodu krajiny s najnižším daňovým zaťažením. Uvažovať preto o zvyšovaní akýchkoľvek daní by žiaden normálny a zodpovedný politik nemohol. Eurofondy tiež nie sú žiadnou skutočnou spásou, skôr lákadlom pre silnú korupciu. Hlavným zdrojom peňazí na lepšie verejné služby by mali byť úspory vo fungovaní úradov.

BSK nemôže na rozdiel od ostatných VÚC čerpať prostriedky z eurofondov v oblastiach dopravnej infraštruktúry, školstva, obnovy kultúrnych pamiatok? Čo by ste urobili, aby BSK v nasledujúcom programovom období získal prístup k eurofondom a nemusel sa spoliehať len na OPBK (Operačný program Bratislavský kraj) či nórske finančné mechanizmy, respektíve na bankové úvery?

– Nesúhlasím s názorom, že bez eurofondov sa nič nedá vybudovať. To nie je pravda. BSK má v rozpočte dosť peňazí. Len nie vždy sa používajú efektívne. Poviem niekoľko príkladov. Kilometer opravenej cesty stojí v Bratislavskom kraji najviac peňazí, hoci je to ten istý materiál, tá istá práca ako kdekoľvek inde. Platy na úrade BSK sú o polovicu vyššie, ako na Magistráte hlavného mesta. Minulý rok sa zvýšil počet zamestnancov na úrade BSK o 200 ľudí. Úrad obchádza transparentné verejné obstarávanie, ktoré je zárukou najnižšej ceny a zastarané budovy necháva opravovať cez pochybné havárie. A takto by som mohol pokračovať.

Ako bývalý minister kultúry ste pozitívne známy projektom obnovy národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Ktoré pamiatky v BSK by si zaslúžili z vášho pohľadu prvoradú pozornosť?

– V Bratislavskom kraji je naozaj množstvo hradov a pamiatok, ktoré treba obnoviť. Je to jednou z mojich programových priorít. Počas kampane som s kolegami navštívil viaceré, napríklad kaštiele v Malackách a v Stupave, hrad Červený Kameň, Plavecký hrad, Pajštún. Väčšina týchto pamiatok sa spája s rodom Pálffyovcov. Aj preto považujem za vhodnú inšpiráciu projekt Via Pálffy občianskeho združenia Comitatus, ktorý je zameraný na obnovu pamiatok spojených s Pálffyovcami.

Doterajšia pomerne nízka voličská účasť v regionálnych voľbách naznačuje, že občania sa so vznikom VÚC celkom nestotožnili, ba považujú ich neraz za zbytočný administratívny medzičlánok. V čom vidíte príčinu takéhoto postoja voličov? Viete si predstaviť iné, povedzme efektívnejšie administratívne regionálne členenie SR?

– Je to otázka odbornej, nie politickej diskusie a my v hnutí NOVA sme takejto diskusii otvorení. Nízky záujem súvisí s tým, čo som povedal na úvod. Ľudia jednoducho necítia, čo pre nich samosprávne kraje robia. Taká je realita. A kým budú župani len údržbári, tak sa to nezmení. Tieto voľby sú možno poslednou šancou zmeniť to a vybudovať pre ľudí niečo, vďaka čomu pocítia prínos župy na vlastnej koži.

Ako predstaviteľ strany NOVA, ktoré strany či hnutia považujete v budúcom regionálnom parlamente za potenciálneho politického partnera, prípadne koaličného spojenca?

– V každom kraji sme vylúčili spoluprácu s vládnym Smerom. Prirodzeným partnerom pre nás môžu byť stredopravé strany.