Jedným z najčastejších obvinení odporcov diplomatického riešenia konfliktu na Ukrajine je, že my vlastne chceme, aby Kyjev kapituloval. Hoci všetci, ktorí preferujeme mierovú dohodu, sme ikskrát zdôrazňovali, že to tak nie je, budem sa tváriť, že v tom nevidím provokáciu, ale úprimnú otázku a pokúsim sa ju tým, ktorí o to majú naozaj záujem, zodpovedať. Najprv však považujem za dôležité vyjasniť si jednu vec:

Nikto z tých, ktorí túžia po mieri, ktorí volajú po diplomacii, ktorí požadujú politické rokovania – naozaj nikto z nich nie je povinný predkladať riešenia. Oni iba nechcú vojnu. Nechcú, aby umierali ľudia a je im jedno, ako to politici dosiahnu. Bežní občania sa nechali zmiasť, že ustavične odpovedajú na provokácie militaristov, ako to chcú urobiť. Keď budete americký prezident alebo nemecký kancelár, potom budete musieť poznať riešenie. Dovtedy ho od vás nikto nemá právo žiadať, naopak: vašou oprávnenou požiadavkou je chcieť od politikov, aby sa vojna skončila. Zuzana Čaputová opakuje po Andrejovi Kiskovi jednu frázu: „Všetci chceme mier.“ A ja jej odpovedám to, čo jemu: Možno ho chcú všetci, ale nie všetci pracujú v jeho prospech. A vy pre neho nerobíte nič. Z vašich úst nevyšla jediná výzva na zastavenie krviprelievania, jediný mierový návrh, jediná diplomatická iniciatíva. Ste iba prietokovým ohrievačom tých najmilitantnejších požiadaviek svetových vojenských lídrov. Načo máme diplomaciu, keď iba koordinuje vývoz zbraní na Ukrajinu? My nemáme také možnosti, informácie a prostriedky ako najvyšší predstavitelia štátu, preto je bezočivé, keď politici od nás žiadajú, aby sme im predkladali riešenia. Oni sú za to štedro platení, takže keď nevedia zastaviť vojnu a ľudia budú naďalej umierať, nech idú od toho preč a na ich miesta nech prídu tí, ktorí to budú vedieť.

Samozrejme, že tých mierových plánov je dnes viac než dosť: od idealistického pápeža Františka až po pragmatického diplomata Kissingera, od mexického prezidenta Obradora až po miliardára Muska, každý navrhol nejaké riešenie. Problém nie je v tom, že by ich nebol nedostatok, ale že na ich presadenie neexistuje politická vôľa. Jeden z najnovších mierových plánov predstavil grécky ľavicový politik Yanis Varoufakis. Jeho návrh na ukončenie vojny na Ukrajine sa opiera o potrebu ukončenia eskalácie konfliktu medzi USA a Ruskom, pretože takýto spor nemôže mať konečného víťaza. Plán má niekoľko bodov:
– ruská armáda sa stiahne za hranicu z 24. februára tohto roka
– ukrajinsko-ruská hranica sa demilitarizuje po oboch stranách v hĺbke 200 kilometrov
– Rusko uzná územnú celistvosť Ukrajiny a Spojené štáty akceptujú neutralitu Ukrajiny
– Európska únia vyhlási veľký investičný program pre Ukrajinu, ktorý nechá otvorenú vyhliadku vstupu krajiny do EÚ
– štatút Krymu vyriešia rozhovory na úrovni OSN

Je to dobrý a realistický návrh. Žiadajte od politikov, aby ho presadzovali. Čokoľvek iné v tejto situácii je podpora vojny. Mohli sme sa bez nej obísť, keby Spojené štáty boli schopné pochopiť ruské obavy o bezpečnosť a schopné hovoriť o nich. Táto dohoda by bola pre Ukrajinu rovnako veľkým víťazstvom ako povojnová dohoda o neutralite pre Rakúsko, zatiaľ čo Putinovi by poskytla únikovú cestu. Nové mierové usporiadanie by mali garantovať USA, EÚ a Čína. Samozrejme, dá sa hovoriť aj o iných možnostiach, podstatné je prejaviť vôľu pre mierové riešenie, ktoré momentálne odmietajú tak USA, ako aj Rusko, a preto je potrebný tlak medzinárodného spoločenstva a diplomatická ofenzíva zvonka. Je hanbou, ak sa v otázke vyjednania prímeria angažuje viac Turecko ako Európska únia, ktorá sa chvastá, že vznikla ako „mierový projekt“ a dostala za to aj Nobelovu cenu mieru.

A ešte jedna vec. Zástupcovia LGBTI komunity požadujú po teroristickom útoku v Bratislave zavedenie výchovy k právam sexuálnych menšín do škôl. Takýto predmet by akiste zvýšil povedomie o tejto skupine ľudí, ale nemyslím si, že zabráni podobným zločinom v budúcnosti. Navrhujeme komplexnejšie riešenie. Iniciatíva Zjednotení za mier už sedem rokov vyzýva príslušné ministerstvá, aby zaviedli do učebných osnov výchovu ku kultúre mieru a nenásilia. Kultúra mieru je súbor hodnôt, postojov, tradícií, spôsobov správania a životných štýlov založený na úcte k životu, nenásiliu, dialógu, spolupráci, kultúrnej rozmanitosti a porozumeniu medzi jednotlivcami, skupinami i národmi. Vychádza z Deklarácie OSN o kultúre mieru a nenásilia. Vzdelávanie v tomto smere je jedným z hlavných prostriedkov budovania kultúry mieru a dosiahnutia jej cieľov. Som presvedčený, že v požiadavke viesť deti ku kultúre mieru sú zahrnuté aj očakávania LGBTI komunity, aj potreby celej spoločnosti. A predovšetkým – je to nástroj, ako sa nevyčleňovať, ale hľadať k sebe cestu.

Budovanie kultúry mieru a podpora diplomacie je jediná cesta, ako ukončiť začarovaný kruh vojen. Tí, ktorí dnes horekujú, že pri ruských bombardovaniach kritickej infraštruktúry sú zasiahnuté aj civilné obete, no zároveň odmietajú začiatok mierových rozhovorov, sú naozaj nehanební pokrytci, pretože sa tvária, akoby sa vojna dala viesť menej kruto. Pri ukrajinskej ofenzíve im civilné obete nevadia. Američania vždy začínali bombardovaním elektrární a mostov a nikdy pritom nehľadeli na nevinných ľudí. Toto je skutočná tvár vojny, nie je to počítačová hra, tie dotrhané kusy tiel sú výsledkom vašej vôle predlžovať toto šialenstvo. Je nevyhnutné toto „zlyhanie politiky“, ako píše vo svojej najnovšej knihe pápež František, okamžite zastaviť. Prioritou musí byť mier, nie víťazstvo. “Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné nejakú vojnu považovať za spravodlivú,” zdôrazňuje hlava katolíckej cirkvi s tým, že vojna nikdy nevyrieši problémy, ktoré chce prekonať. Položil si napríklad otázku, či sa azda Jemenu, Líbyi alebo Sýrii darí teraz lepšie než pred vypuknutím vojenských konfliktov. Preto najvyšší pontifex zdôraznil, že riešením a východiskom z vojen musí byť “dialóg, rokovanie, počúvanie, diplomatická zručnosť, kreativita, ako aj predvídavá politika, ktorá dokáže vytvoriť systém koexistencie, ktorý nespočíva v moci zbraní alebo odstrašovania”.

V plnej miere s ním súhlasím. A sľubujem vám, že kým budem dýchať, nikdy sa neprestanem usilovať o zastavenie vojen a vystupovať proti jej deštruktívnej logike. Tí, ktorí podporujú pokračovanie vojny, sa falošne odvolávajú na to, že stačí, keď Rusi vypadnú z Ukrajiny, a bude mier. Oni veľmi dobre vedia, že je to lož. Ústupom ruskej armády neprestane tlieť konflikt na Donbase, nevyrieši sa geopolitické napätie, ktoré vyvoláva rozširovanie Severoatlantickej aliancie k ruským hraniciam. Ako pochopila už aj bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, v Európe nebude mier a stabilita, kým nezačneme budovať novú bezpečnostnú architektúru, ktorej súčasťou bude aj Rusko. A schválne, tipnite si, ako na to zareagujú militantní trollovia, ktorí ešte včera absurdne a najmä nehorázne obviňovali tých, ktorí chcú mier na Ukrajine, že majú na rukách krv chlapcov zo Zámockej ulice: dialógom, rokovaním, počúvaním, ako to navrhuje pápež František? Alebo opäť tými najvulgárnejšími nadávkami a suterénnymi urážkami ako „vy boľševické prasce“ – „prokremeľskí zmrdi“ – „proruskí kolaboranti“ – „svine, ktoré treba povešať“ – aby som spomenul len tie, ktoré znesie váš žalúdok?

Ak sa raz budú títo brigádnici centristických strán zasa raz falošne čudovať, prečo v spoločnosti nevíťazí „láska nad nenávisťou“, pripomeňte im ich správanie. Aj keď pochybujem, že pochopia, ako k dnešnému stavu spoločnosti prispeli. Preto keď vám raz bude z týchto primitívnych prejavov úzko, odolajte pokušeniu napodobniť ich. Kultúra mieru má väčšiu silu. Je tvorivá, oslobodzujúca a transformujúca. Poďme ju spoločne rozvíjať, poďme sa jej pravidlám učiť a vybudujme si Slovensko podľa tých najlepších predstáv.