Bratislava 28. novembra 2019 (PR článok/Foto:Pixabay)
Niet pochýb o tom, že Slovensko má štedré a kvalitné zásoby pitnej vody. Lenže, ako sme písali v minulom článku našu vodu si špiníme samy. Vplyv chlórovania, obstarožných potrubí, okolitého priemyslu, poľnohospodárstva či skládok môže spôsobiť, že sa k nám dostane voda plná toxínov. Okrem toho má častokrát voda z kohútika proste horšiu chuť, vôňu a vzhľad
Ako ideálne riešenie by sa mohla zdať vodná filtrácia, ktorá z vody dokáže odstrániť väčšinu toxínov. Lenže aj ona má svoje “muchy” a svojich kritikov.
Už pred niekoľkými desiatkami rokov prišli na trh filtračné zariadenia. Stáli vtedy síce desiatky tisíc korún, ale priniesli akúsi možnosť ochrany pred “toxickým bordelom”. Je pravda, že predajcovia používali aj manipulatívne a zavádzajúce predajné techniky ako elektrolýza či meranie vodivosti. Ale aj tak dnes vieme, že ten „bordel“ sa vo vode z vodovodu proste môže nachádzať. Aj, keď veľakrát skôr kvôli zastaranému potrubiu a nie kvôli znečisteniu vody v zdroji samotnom. Tak či onak, filtrácia mala a má v istých prípadoch svoje opodstatnenie.
Na druhej strane má aj svoje nevýhody. Jednou z najväčších je, že reverzná osmóza zbavuje vodu nielen toxínov, ale aj minerálnych látok a demineralizovaná voda je údajne zdraviu nebezpečná. Podľa dokumentu českého „Státního zdravotního ústavu“ sú riziká demineralizovanej vody (ošetrenej reverznou osmózou) nasledovné:
1. Priamy účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus a homeostázu minerálnych látok, prípadne na iné telesné funkcie.
2. Prakticky nulový príjem vápnika a horčíka vodou.
3. Znížený príjem niektorých iných esenciálnych prvkov a mikroprvkov.
4. Vysoké straty (60 – 86 %) vápnika, horčíka a iných esenciálnych prvkov z potravín varených v demineralizovanej vode.
5. Zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou (pretože vápnik a horčík zabraňujú vstrebávaniu niektorých toxických prvkov ako olovo a kadmium).
6. Zvýšené riziko druhotnej kontaminácie (baktériami).
Svoje tvrdenia podporujú štúdiami, ktoré zistili, že pitím demineralizovanej vody nastáva u ľudí:
– zvýšené močenie
– vzrastá objem vody v tele
– zvyšuje sa koncentrácia sodíka a znižuje koncentrácia draslíka v sére
– zvyšuje sa vylučovanie iontov sodíka, draslíka, chloridov, vápnika a horčíka z organizmu
Už v 60-tych rokoch minulého storočia vznikli mnohé štúdie (1), ktoré prepojili pitie demineralizovanej vody s vyšším rizikom úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia (2, 3) a niektorými typmi rakoviny (4, 5, 6, 7) K ním treba prirátať tie, ktoré prepojili túto vodu s osteoporózou a neurodegeneratívnymi chorobami alebo aj so zvýšeným celkovým rizikom úmrtia (8). A, aby toho nebolo dosť, tak existujú údaje z rokov 2000-2002, podľa ktorých sa ľudia v Česku a na Slovensku, ktorí si nechali nainštalovať reverznú osmózu, sťažovali už po niekoľkých týždňoch na únavu, slabosť, kŕče a srdcovo-cievne problémy (8).
Tieto dáta určite nemožno ignorovať i, keď je pravda, že z týchto štúdií nevieme, čo konzumovali sledovaní ľudia a koľko prijímali minerálov z iných zdrojov. Nepoznáme ich životný štýl a napríklad nevieme či im v porovnaní s demineralizovanou vodou viac neublížil nadbytok toxínov vo vode, ktoré by vápnik a horčík čiastočne eliminovali. Tiež nevieme či predstavuje demineralizovaná voda riziko, ak sledovaná osoba konzumuje nutrične bohatú potravu a prijíma z nej až nadbytok minerálov.
Akú vodu, teda chceme piť?
1. Chceme piť čistú a chutnú vodu bez toxínov.
2. Chceme mať vo vode adekvátne množstvo minerálov.
3. Chceme platiť za vodu čo najmenej.
Prvý cieľ ihneď vylučuje pitie súčasnej vody z vodovodu (kiežby sa to raz zmenilo), pretože jej vierohodnosť spochybňujú napríklad dáta zo Svetového dňa vody z roku 2012. Ľudia tam vtedy priniesli svoje vzorky a otestovalo sa 3 437 vzoriek, z ktorých prekročilo až 1 175 vzoriek (34,1 %) povolené limity pre dusičnany. Dusitany boli vyšetrené v 3 033 vzorkách, z čoho bolo 55 prekročení najvyššej medznej hodnoty.
Druhý cieľ nám hovorí, aby sme nepili ani vodu z filtračných zariadení, ktoré ju zbavujú minerálov. Pomôcť vyriešiť tento problém, by mohol z časti remineralizátor vody. Avšak najprirodzenejšie je dopĺňať príjem tekutín a minerálov pomocou minerálnych a pramenitých stolových vôd. Z chuťového hľadiska a svojou netoxicitou sú tieto balené vody ďaleko pred kohútikovou vodou. Chvalabohu si vieme na Slovensku vybrať z kvalitných domácich minerálok (Salvator, Baldovká, Budiš, Fatra, Gemerka).
Avšak treba dávať pozor, pretože niektoré (liečivé) minerálne vody majú až veľmi vysoký obsah rozpustných látok (Vincentka, Šaratica, Bilinská horká). Ako správne postupovať pri výbere minerálnej a pramenitej vody sme písali už tu. Ich pitie je vhodné aj pre tých, ktorých strava je už bohatá na minerály. Pretože z nich prijmú minerály rovnako dobre ako z jedla, ale zároveň nemusia prijať žiadne kalórie.
Tretí cieľ nám vlastne hovorí: “pijme vodu z vodovodu, lebo je lacná” a nekupujme balené vody, ktoré vychádzajú v prepočte drahšie. Našťastie je tento cieľ z pohľadu priorít až posledný.