Trump navrhuje, aby Španielsko bolo „vylúčené“ z NATO pre nezhody vo výdavkoch na obranu

Americký prezident Donald Trump navrhol, aby bolo Španielsko „vylúčené“ z NATO, keď sa vo štvrtok stretol s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom v Bielom dome. Stretnutie, ktoré malo byť úvodom k nákupu amerických ľadoborcov Fínskom, sa zvrtlo na diskusiu o obrannej aliancii – Trump sa snažil znovu rozprúdiť svoj niekoľkomesačný spor s touto krajinou pre nezhody týkajúce sa výdavkov na obranu.

Trump je už dlhší čas v konflikte so španielskym premiérom Pedrom Sánchezom od konca júna, kedy sa v Haagu konal samit NATO, kde len pár dní pred stretnutím lídrov aliancie Sánchez oznámil, že Španielsko nebude plniť Trumpove požiadavky na zvýšenie výdavkov na obranu na 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z predchádzajúcich 2 %.

„Ako viete, požiadal som ich, aby platili päť percent, nie dve percentá. A väčšina ľudí si myslela, že sa to nestane, no stalo sa to takmer jednomyseľne. Mali sme jedného oneskorenca. Bolo to Španielsko. Španielsko,“ povedal Trump. „Musíte im zavolať a zistiť, prečo zaostávajú, keď sa im darí tak dobre,“ dodal.

Americký prezident sa ostro vyjadril počas inak priateľského stretnutia v Oválnej pracovni a navrhol, aby bola táto krajina vylúčená z organizácie. „Viete, čo je na tom zábavné? Vďaka mnohým veciam, ktoré sme urobili, sa im darí dobre. Nemajú žiadnu výhovorku, prečo by to nemali urobiť, ale to je v poriadku. Možno by ste ich mali vylúčiť z NATO, úprimne povedané,“ dodal Trump.

Predtým vyhlásil, že Washington už nie je ochotný dovoliť Európe „profitovať“ z jeho vojenskej sily, a zdôraznil, že každá krajina NATO musí „prispieť svojou troškou“ a spravodlivo prispievať na jej obranu.

Počas stretnutia Stubb a Trump formálne schválili dohodu o predaji 11 stredných ľadoborcov Helsinkám, ktorej cena sa odhaduje na 6,1 miliardy dolárov (5,27 miliardy eur). Washington plánuje dodať prvú loď flotily do roku 2028. Fínsko sa snaží posilniť svoju obranu, keďže hrozba ruského zasahovania naďalej pretrváva po rozsiahlej invázii Moskvy do susednej Ukrajiny vo februári 2022. Fínsko má najdlhšiu pozemnú hranicu s Ruskom zo všetkých krajín EÚ.

Obaja potom hovorili a vtipkovali o Trumpových vyhliadkach na získanie Nobelovej ceny za mier v piatok, keďže nominácie svetových lídrov na udelenie tejto prestížnej ceny naďalej pribúdajú.

„No, neviem. Pozrite, uzavrel som sedem dohôd a teraz ôsmu. Vyriešil som vojny, jedna trvala 31 rokov, jedna 34 rokov, jedna 35 rokov, jedna 10 rokov. Uzavrel som 7 dohôd. Táto by bola číslo 8,“ povedal Trump. „Ale oni (Nobelov výbor) budú musieť urobiť, čo robia. Čokoľvek urobia, je v poriadku. Viem to. Neurobil som to kvôli tomu. Urobil som to, aby som zachránil veľa životov,“ pokračoval.

Stubba požiadali, aby sa vyjadril na šance amerického prezidenta, na čo odpovedal, že verí, že Trump by to mohol dokázať. „No, myslím si, že to je pravdepodobne rozhodnutie, ktoré závisí od Nobelovho výboru. A môj názor je, že v celkovom kontexte je potrebné vyriešiť dve kľúčové otázky,“ povedal Stubb.

„Jednou z nich je Blízky východ, kde vidíme jeho výsledky. Druhou je situácia medzi Ruskom a Ukrajinou. A keď sa tieto otázky vyriešia, nevidím žiadne prekážky,“ dodal.

Nobelovu cenu za mier získali štyria americkí prezidenti: Theodore Roosevelt, Woodrow Wilson, Jimmy Carter a Barack Obama. Trump sa snaží stať prvým republikánskym prezidentom od Roosevelta, ktorý by získal túto cenu za viac ako 100 rokov.

Prečítajte si tiež:

• OSN zníži 25 % globálnych mierových síl pre nedostatok financií zo strany USA
• Lavrov: Slovensko a Maďarsko bránia EÚ, aby sa z nej stala vojnová mašinéria