Putin sa vtedy ospravedlnil za to, že k incidentu došlo vo vzdušnom priestore Ruskej federácie.

Alijev však požadoval viac – uznanie viny, potrestanie vinníkov, vyplatenie odškodného obetiam a rodinám zosnulých. Obvinil tiež Rusko z pokusu zakryť skutočné príčiny katastrofy šírením „bláznivých verzií” a sabotovaním vyšetrovania.

Podľa rôznych signálov, ktoré prenikli z Kremľa do médií, Putin po svojom ospravedlnení vnímal takýto „útok“ ako osobnú urážku a celkovo ako prejav nepriateľského správania.

Potom medzi oboma krajinami začalo narastať napätie. Navyše, Moskva a Baku mali aj tak dosť bodov, v ktorých sa ich záujmy stretávali.

Putin a Alijev diskutovali o havárii lietadla. Ruský prezident sa ospravedlnil

Toto napätie sa v lete výrazne vyostrilo po smrti dvoch Azerbajdžancov počas zadržania ruskými bezpečnostnými silami na Urale. Azerbajdžan, ktorému boli odovzdané telá zosnulých, vyhlásil, že smrť nastala v dôsledku mučenia a bitia.

V reakcii na to v Baku zadržali a zbili ruských novinárov a relokantov.

Potom nasledovala séria ostreľovaní azerbajdžanských palivových zariadení na Ukrajine a veľmi negatívne vyhlásenia Alijeva v tejto súvislosti.

Všetky tieto udalosti v Kyjeve a Moskve vyvolali vlnu predpovedí, že sa situácia blíži k otvoreniu „druhého frontu“ na Kaukaze a k ozbrojenému konfliktu medzi oboma krajinami.

Už vtedy sme však písali, že tento scenár je nepravdepodobný, pretože nie je výhodný pre žiadnu z krajín.

Azerbajdžan sa prehĺbením konfliktu s Ruskom dostáva do mimoriadne zraniteľnej pozície v mnohých smeroch. Najviditeľnejším z nich je, že pod úderom sa ocitá početná a veľmi vplyvná azerbajdžanská diaspora v Rusku, ktorá vlastní obrovské aktíva, ktoré by v prípade prehĺbenia konfliktu mohli byť zabavené a sféry vplyvu prerozdelené (a už začali demonštratívne zatýkania predstaviteľov diaspory). V prípade priameho vojenského konfliktu by Rusko mohlo rýchlo zničiť celý ropný priemysel v Baku, čím by fakticky vykrvácalo ekonomiku krajiny.

Na druhej strane, Rusko tiež nemá záujem na eskalácii napätia s jedným zo susedov (najmä pokiaľ pretrváva vojna na Ukrajine).

Preto bolo to, čo sa dnes stalo v Baku, celkom logické a očakávané.

Putin v podstate neuznal vinu Ruskej federácie za zostrelenie lietadla (čo predtým požadoval Alijev) a fakticky ju pripísal Ukrajine. Podľa verzie prezidenta RF lietadlo havarovalo kvôli tomu, že Rusko bolo napadnuté ukrajinskými bezpilotnými lietadlami a ruský protivzdušný systém sa ich pokúsil zostreliť, pričom jeho rakety explodovali v blízkosti lietadla, do ktorého „dopadli úlomky“. Pokiaľ ide o ďalšiu požiadavku Alijeva – potrestať vinníkov, Putin sľúbil, že prešetrí prípad. A pokiaľ ide o odškodnenie, povedal, že Moskva urobí „všetko potrebné“.

Otázka smrti Azerbajdžancov na Urale sa na stretnutí prezidentov vo verejnej rovine vôbec nespomínala.

Napriek tomu Alijev dal najavo, že Putinove vyhlásenia ho uspokojili. Poďakoval prezidentovi Ruskej federácie za „podrobné vysvetlenie“ okolností incidentu a vyhlásil, že nepochybuje o tom, že vyšetrovanie bude objektívne.

Alijev ďalej, akoby uzatvárajúc predchádzajúce konfliktné momenty, povedal, že vzťahy medzi Ruskom a Azerbajdžanom sa v tomto roku „úspešne rozvíjali“ a všetky projekty „úspešne realizujú“. Poprial tiež „všetko dobré“ Putinovi a „priateľskému národu Ruska“.

Týmto spôsobom sa na danej etape bezprostredná príčina zhoršenia vzťahov medzi oboma krajinami – konflikt okolo leteckej katastrofy – akoby vyriešila alebo aspoň presunula do viac-menej pokojnejšieho koryta.

Strany sa z vyššie opísaných dôvodov rozhodli situáciu ďalej neeskalovať.

Aspoň na danej etape.

Iné rozpory však nikam nezmizli, rovnako ako sily v oboch krajinách a mimo nich, ktoré by ich chceli posilniť. Preto nemožno vylúčiť nové vyhrotenia. Hoci po dnešnom stretnutí a vyhláseniach Putina a Alijeva bude ťažšie ich zorganizovať.

Prečítajte si tiež

• Putin a Alijev sa po prvýkrát rozprávali po začatí zhoršenia vzťahov medzi Azerbajdžanom a Ruskom
• Prvé stretnutie Alijeva a Putina od zhoršenia vzťahov