Bratislava 25. novembra 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Dozvedeli sme sa,  že vláda rozhodla o zavedení dvojtýždňového lockdownu (od dnešného dňa), pričom sa zároveň zavádza na 90 dní núdzový stav a platný má byť aj zákaz vychádzania okrem času medzi 1. a 5. hodinou

Lockdown? A kto ho platí?

Prvou podstatnou vecou v prípade lockdownu je, že vláda odmietla pri základných ustanoveniach zvýhodňovať ľudí na základe ich očkovania proti covidu. Tento prístup už stihla tvrdo skritizovať podpredsedníčka vlády Veronika Remišová, ktorej sa nepáči, že v opatreniach chýba nejaký motivačný prvok, ktorý by ľudí nabádal zaočkovať sa.

Pravdou však je, že zaočkovaní budú mať k dispozícii značnú výhodu v tom, že pri vstupe do práce sa im bude treba preukázať len covid pasom, kým tí, ktorí zaočkovaní nie sú a ani neprekonali v posledných šiestich mesiacoch covid, sa budú musieť preukazovať antigénovým samotestom, ktorý budú musieť využiť každých sedem dní.

Pomerne výstižne poznamenal k možnosti lockdownu už pred jeho zavedením poslanec Tomáš Taraba, že otázka, či súhlasí s lockdownom, je ako spýtať sa ho, či súhlasí s cestou na Havaj. Záleží to totiž na tom, kto to platí. Aj aktuálne by mala byť prioritnou otázka, ako budú prevádzky odškodnené za to, že im štát nariadi ich zatvorenie.

Mocenské motívy k núdzovému stavu

Pokiaľ ide o núdzový stav, tu treba čítať situáciu aj tak, že vláda vie, ako veľmi sa za posledné mesiace voči nej nakopila nespokojnosť občanov. 17. novembra prebehlo v Bratislave dokonca niekoľko účasťou celkom impozantných zhromaždení. A časť opozície začína otvorene presadzovať tému generálneho štrajku.

Pokiaľ za zavedením núdzového stavu a zákazom vychádzania počas dňa vidíme tieto mocenské motívy, zrejme sa vôbec nemýlime.

Pozastaviť sa treba aj pri zákaze slávenia verejných svätých omší a bohoslužieb, pričom bude povolená len individuálna pastorácia. Nuž, vieme, aký neprimerane dlhý čas boli zatvorené kostoly počas uplynulého lockdownu. Vláda vtedy úplne jasne preukázala, že aplikovať na ňu nálepku akejsi „stredovekej tmárskej totality“ je úplne mimo – a veriacim občanom bola zamedzená účasť na niečom, čo je pilierom ich viery, v čase, ktorý je pre celú spoločnosť mimoriadne náročný. A o to viac, keď aj mainstreamové médiá pumpujú do ľudí jednostranne len zdesenie a alarmizmus.

Pokiaľ by zákaz slávenia verejných bohoslužieb skutočne trval len dva týždne, nebolo by to ešte najhoršie. Ale bolo by mimoriadne necitlivé, ak by sa následne rozvoľnili opatrenia v tomto smere len pre očkovaných či tých, ktorí prekonali chorobu. Po prvé, kňazi nie sú žiadni eštébáci ani kontrolóri, ktorí majú pozerať nejaké doklady o zdravotnom stave, po druhé by tým vláda vyslala verejný signál (spolu s cirkvami), že nezaočkovaný veriaci nie je u Boha natoľko vítaný ako ten, ktorý sa nechal zaočkovať. Vláda si, predpokladám, takéto súvislosti vôbec neuvedomuje, ale áno – pri ľuďoch s labilnejšou psychikou môže vzniknúť aj takéto presvedčenie.

Keďže na zdravý rozum vlády nie je možné sa v týchto časoch spoliehať, mali by na tieto súvislosti pamätať aj samotné cirkvi. A ich pastieri by sa mali zamyslieť nad tým, či jednoznačnou podporou problematického a neprevereného očkovania proti covidu nepomohli trochu vytvoriť aj komplex menejcennosti u veriacich, ktorí sa zaočkovať nedali.

Zaujíma vládu, čo je v ústave?

Áno, teraz som značnú časť komentára síce venoval veci, ktorá je len hypotetická, ale zároveň je jasné, že všetko naďalej speje k triedeniu občanov na „vyvolených“ zaočkovaných a „zlých“ nezaočkovaných. Ako som uviedol, aj keď opatrenia deklaratívne proti neočkovaným zamerané nie sú, v skutočnosti aj teraz sa už táto tendencia presadzuje. Ktorý zamestnanec by chcel chodiť každých sedem dní na test? Radšej sa dá zaočkovať, nech má pokoj. A vláda sa potom bude chváliť zvýšeným záujmom o očkovanie.

Navyše treba pripomenúť, že minister hospodárstva Richard Sulík nevylúčil ani to, že v prípade ďalšieho zhoršenia pandemickej situácie sa môže interval testovania pre pracujúcich skrátiť.

Počas núdzového stavu sa treba obávať aj zostrených konfliktov občanov s políciou či s predavačmi. Žiadne provokácie nie sú dobrou cestou, aký však teraz bude ventil nespokojnosti, pokiaľ organizovanie protestného zhromaždenia vo výnimkách zo zákazu vychádzania nebude? Samozrejme, občan môže argumentovať, že ústava mu právo na zhromažďovanie garantuje. Ale má tu niekto pocit, že súčasnú vládu ústava zaujíma? Má niekto snáď pocit, že ju niekedy čítal dočasný policajný prezident Hamran? Aktuálne obmedzenia tak môžu byť zdrojom ďalšieho vážneho napätia a vyostrených situácií.

Očkovanie nie je jediným nástrojom

Nemusíme všetky opatrenia rozoberať úplne do detailov. Podstatné je, že len represiou, obmedzením mobility plus očkovaním situáciu s pandémiou nezvládneme. Ako by sme aj mohli, keď vláda žije v zajatí presvedčenia, že prakticky jediným nástrojom boja proti pandémii je očkovanie? Občanom včera prišla v tomto zmysle na ich mobily aj SMS-ka od Úradu verejného zdravotníctva.

Naozaj sa obávam, aké všelijaké situácie môžu vzniknúť v priebehu nielen nasledujúcich dvoch týždňov. Núdzový stav tu predsa má byť ešte dlhšie, možno aj lockdown. Zahrávam sa s kacírskou myšlienkou, či generálny štrajk naozaj predsa len nie je v súčasnosti tou jedinou efektívnou cestou odporu, ktorá by zároveň spôsobila najmenšie škody v spoločnosti.

Ladislav Kováčik