Kabinet Ľudovíta Ódora sa na svojej 4. schôdzi bude zaoberať aj návrhom novely zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií, úprava legislatívy vychádza z podnetu Európskej komisie.

Prerokuje i správu o poskytnutej štátnej pomoci v roku 2022. Tá sa síce v porovnaní s pandemickým rokom 2021 znížila takmer o polovicu, i tak je však vo výške 1,146 miliardy eur treťou najvyššou za poslednú dekádu.

Ministri majú tiež odobriť Akčný plán k Národnej stratégii riadenia rizík bezpečnostných hrozieb Slovenskej republiky do roku 2025. Ministerstvo vnútra SR predkladá na stredajšiu schôdzu aj návrh zmeny schémy bezpečnostného systému štátu. “Aktuálne fungovanie bezpečnostného systému je zložité pre komplikované vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie a následné zavádzanie prijatých opatrení,” odôvodňuje rezort návrh, ktorý okrem iného predpokladá zmeny vo fungovaní Bezpečnostnej rady (BR) SR.

Vláda sa bude tiež zaoberať návrhom Ministerstva životného prostredia (MŽP), aby Ministerstvo hospodárstva SR bolo zodpovedné za riešenie envirozáťaží v lokalitách Vlčkovce, Budmerice, Podbrezová a Boldog. V týchto prípadoch vznikla kontaminácia v súvislosti s priemyselnou a banskou činnosťou.

Kabinet má schváliť aj zmenu využitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov Súdnej rady, po novom by mali byť použité na nákup nového ekologického vozidla pre predsedu Súdnej rady. Limit je stanovený na 86.400 eur.

Vláda bude takisto schvaľovať Národnú stratégiu duševného vlastníctva, rovnako tak viacero personálnych návrhov, jeden z nich sa týka podpredsedu Protimonopolného úradu SR.

Zefektívnenie fungovania bezpečnostného systému

Štát chce zefektívniť fungovanie bezpečnostného systému. Zvýšiť odolnosť štátu majú zmeny vo fungovaní Bezpečnostnej rady (BR) SR. Riaditeľ Kancelárie BR SR by mohol dostať širšie kompetencie, zlepšiť sa má aj práca výborov. Vyplýva to z návrhu Koncepcie bezpečnostného systému SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Aktuálne fungovanie bezpečnostného systému je podľa koncepcie zložité pre komplikované vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie a následné zavádzanie prijatých opatrení. “Nová navrhovaná schéma bezpečnostného systému bude flexibilná a zároveň bude komplexne pokrývať požiadavky na zaručenie bezpečnosti štátu a jeho občanov,” načrtol predkladateľ.

Jedným z cieľov je posilniť efektívnosť výkonných zložiek po stránke personálnej, materiálnej, odbornej a finančnej prostredníctvom mechanizmu zefektívnenia vynakladania rozpočtových prostriedkov. Do konca apríla 2024 by mal minister vnútra v spolupráci s ministrom financií, ministrom hospodárstva, vedúcim Úradu vlády SR navrhnúť model financovania efektívneho vynakladania rozpočtových prostriedkov pre riešenie krízových situácií.

Zmeny v legislatíve, v štatúte Bezpečnostnej rady SR a Ústredného krízového štábu navrhnuté koncepciou by mala pripraviť pracovná skupina. Do konca septembra 2024 má minister vnútra návrhy predložiť na rokovanie BR SR. Do konca apríla 2024 by mali byť navrhnuté aj zásady civilného núdzového plánovania.

Funkčnosť bezpečnostného systému je podľa dokumentu potrebné nepretržite zdokonaľovať v súlade s vývojom bezpečnostného prostredia. “Koncepcia vytvára priestor pre ďalšiu odbornú diskusiu o nastavení koordinačného prvku na centrálnej úrovni, o jeho právomociach, tak aby mal spôsobilosť poskytovať predsedovi vlády SR relevantné informácie o možnej bezpečnostnej hrozbe alebo krízovej situácii, možnostiach jej riešenia, ale aj o rizikách, ktoré sú s ňou spojené,” dodal predkladateľ.

Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní má prejsť zmenami

Vláda schválila aj návrh novelizácie Zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. Návrh reaguje na žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike z 20. decembra 2022. Vyplýva to z návrhu novely zákona z dielne ministerstva školstva, ktorú v stredu schválila vláda.

V novele ide najmä o spresnenie niektorých pojmov s cieľom zúženia okruhu prípadov, keď je potrebné vykonať kompenzačné opatrenie. A to tak, aby pod podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia boli také vedomosti alebo zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon príslušného regulovaného povolania.

Ďalej ide aj o upravenie lehôt pri preskúmaní odbornej kvalifikácie na účely poskytovania služieb spôsobom, aby po vydaní rozhodnutia o uložení skúšky spôsobilosti bolo zaručené, že do jedného mesiaca po vydaní rozhodnutia bude umožnené poskytovateľovi poskytovať služby. Zmena nastane aj pri spresnení výpočtu požadovaných dokumentov, ktoré môže príslušný orgán od žiadateľa vyžadovať.

Návrh zákona tiež reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisie z 20. marca 2019. Upravuje postup pri preskúmaní jazykových znalostí zdravotníckych pracovníkov spôsobom, aby ustanovenia zákona boli v súlade so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.

Vláda zároveň v stredu schválila aj to, aby Národná rada SR o novele zákona rokovala v skrátenom legislatívnom konaní.

Akčný plán k stratégii riadenia rizík bezpečnostných hrozieb

Vláda sa podarilo schváliť Akčný plán k Národnej stratégii riadenia rizík bezpečnostných hrozieb Slovenskej republiky do roku 2025. Cieľom dokumentu je vytvoriť podmienky na postupné prijímanie opatrení potrebných na znižovanie rizika bezpečnostných hrozieb vo všetkých aktivitách SR a zlepšenie pripravenosti na riadenie rizík vrátane pripravenosti a reakcie na mimoriadne udalosti.

“Realizácia opatrení uvedených v akčnom pláne je jedným z krokov, ktoré musia byť prijaté na zlepšenie ochrany života a zdravia, na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva a na zníženie možných škôd vyvolanými prírodnými alebo človekom spôsobenými mimoriadnymi udalosťami. Zároveň vytvárajú predpoklady na zníženie zraniteľnosti a zvýšenie odolnosti obyvateľstva a územia Slovenskej republiky,” vysvetlil predkladateľ.

Činnosti a aktivity sú naplánované na desať rokov. Docieliť majú konsolidovanie systému civilnej ochrany obyvateľstva a krízového riadenia ako nástroja založeného na integrovanom prístupe k riadeniu rizík a multisektorovej spolupráce.

Medzi úlohami sú napríklad zavedenie efektívneho systému koordinácie činností v rámci územnej samosprávy v oblasti riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, tvorba motivačných mechanizmov pre zamestnávateľov dobrovoľníkov či modernizácia zariadení a technológií potrebných pre prevenciu, reakciu a obnovu súvisiacu s hrozbami a rizikami.

Vietnamci novou oficiálnou menšinou

Vietnamská komunita sa stala 14. oficiálne uznanou národnostnou menšinou na Slovensku. Udelenie štatútu schválila na stredajšom rokovaní vláda.

Kabinet sa pri rozhodnutí opieral o odporúčanie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá odporúčala uznanie na základe odborného stanoviska Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

Autori posudku priznávajú legitimitu a relevantnosť žiadosti vietnamskej komunity. “Spĺňa kritérium početnosti, na Slovensku žije už takmer 70 rokov a v súčasnosti je etablovaná tretia generácia, ktorá je plne integrovaná v spoločnosti,” uvádza sa v stanovisku.

Vzhľadom na fakt, že v súčasnosti neexistuje formálny systém oficiálneho uznania národnostných menšín, vietnamská komunita sa medzi oficiálne uznané národnostné menšiny v SR prijala uznesením vlády o zaradení jej zástupcov do Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Podobný spôsob sa prijal naposledy v roku 2010, keď boli do skupiny oficiálne uznaných národnostných menšín prijatí Srbi na Slovensku.
Vietnamská menšina bude mať nárok na podporu svojich aktivít z finančných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Pripomienka pri schválení bodu sa týkala potrebnej úpravy zákona o tomto verejnoprávnom fonde.

V Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa k vietnamskej národnosti prihlásilo 2793 obyvateľov SR. Vietnamskú národnosť ako ďalšiu národnosť si v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 uviedlo 489 obyvateľov SR.