V stredu v stredisku uchovávania a spracovania údajov v meste Upplands Väsby severne od Štokholmu začal reagovať požiarny hlásič. Súdiac podľa všetkého to bol falošný poplach, ale systém automatického hasenia požiarov stačil poškodiť servery, z ktorých sú riadené burzy v Štokholme, Helsinkách, Kodani a pobaltských krajinách. Obchodné operácie boli úplne zastavené. Až o 15.00 sa podarilo poruchu odstrániť, píše Dagens Nyheter.
Maklér, ktorého požiadala o interview agentúra TT, sa pokúsil minimalizovať význam udalosti. „Je veľmi zvláštne, že všetko prebehlo práve tak,” uviedol. Ale neuvedomil si podstatu tejto udalosti, a to je možné povedať nielen o ňom.
Žijeme v zraniteľnej dobe, ale ako veľmi, nie je ľahké pochopiť. Facebook dokázal predať obrovské množstvo informácií súkromným spoločnostiam a na zasadaní Kongresu generálny riaditeľ tejto internetovej firmy Mark Zuckerberg nedokázal ani odpovedať na otázku, či i naďalej jeho základňa zhromažďuje informácie o užívateľoch potom, čo opustili webové stránky.
„Ale nejde len o náš súkromný internetový život. Ide o náš život celkovo,” zdôrazňujú noviny.
Náš život je stále viac závislý na spojení s internetom. K cieľom švédskych štátnych úradov patrí úplná elektronizácia všetkých kontaktov a banky a obchody sa snažia používať iba bezhotovostnú platbu.
„Čo sa však stane, keď internet začne hnevať?” pýta sa Dagens Nyheter. „Veď teraz stačí veľmi málo k tomu, aby prestal fungovať.”
Znemožniť fungovanie civilizácie je veľmi ľahké. Sabotáž môžu ľahko urobiť i obyčajní ľudia. Vlani jeden Švéd preťažil falošnými volaniami záchrannú službu, policajných dispečerov a Južnú nemocnicu v Štokholme, takže nebolo možné sa dovolať. „Zbraň? Štyri lacné mobilné telefóny so simkami,” uvádza DN.
„Žijeme v zaujímavej dobe. A nebezpečnej. Zahraničná veľmoc alebo teroristická organizácia, ktorá bude chcieť zvíťaziť nad Švédskom, nepotrebuje armádu. Iba vyradia z prevádzky naše jadrové elektrárne,” zdôrazňuje Dagens Nyheter.
Ak nebudeme mať elektrinu, nebudeme mať peniaze, pretože prakticky nikto nepoužíva aktívne hotovosť. Takmer okamžite zostaneme bez jedla, pretože obchody nedokážu objednávať tovar a kupujúci za neho zaplatiť. Situáciu zkomplikuje to, že Švédsko zlikvidovalo svoje zásoby prostriedkov prvnej pomoci, ktoré boli pripravované pre prípad vojny.
„Predpokladá sa, že v prípade katastrofy ľudia dokážu samostatne vydržať 72 hodín. A čo potom? Nad touto otázkou by sme sa mali zamyslieť,” dochádza k záveru Dagens Nyheter.