Raísí (60) bol hlavným kandidátom iránskych stúpencov tvrdej línie a v prieskumoch aj favoritom piatkových volieb, v ktorých úrady podľa správ neumožnili kandidovať viacerým iným popredným uchádzačom. Raísí je považovaný za blízkeho spolupracovníka a chránenca najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Patrí k iránskym predstaviteľom, na ktorých USA uvalili sankcie.

Podľa prvých čiastkových výsledkov dostal Raísí viac ako 17,8 milióna hlasov z 28,6 milióna, ktoré dosiaľ sčítali. Zvyšní traja kandidáti priznali porážku a gratulovali mu ešte pred zverejnením týchto prvých výsledkov.

Bývalý veliteľ Revolučných gárd Mohsen Rezáí získal 3,3 milióna hlasov a jediný umiernený kandidát Abdolnáser Hemmatí 2,4 milióna. Štvrtý uchádzač, konzervatívny poslanec Amírhosejn Kázízáde Hášemí mal približne milión hlasov, vyplýva z oznámenia volebného úradu ministerstva vnútra.

V Iráne je vyše 59 milióna oprávnených voličov, údaje o účasti však zatiaľ nezverejnili, píše AFP. Podľa AP publikované čísla naznačujú, že účasť bola najnižšia v iránskych voľbách od tamojšej islamskej revolúcie z roku 1979. Na voľby však podobne ako v uplynulých rokoch nedohliadali zahraniční pozorovatelia.

Raísí by mal byť vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti

Víťaz iránskych prezidentských volieb Ebráhím Raísí by mal byť podľa organizácie Amnesty International (AI) vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti a porušovanie ľudských práv. V sobotu o tom informovala agentúra AFP.

“To, že sa Ebráhím Raísí stal prezidentom namiesto toho, aby boli vyšetrené obvinenia (voči jeho osobe) zo zločinov proti ľudskosti, vraždy, mučenia a núteného zmiznutia, je smutnou pripomienkou, že v Iráne naďalej vládne beztrestnosť,” píše sa vo vyhlásení Amnesty International.

Podľa AI bol Raísí v roku 1988 členom “komisie smrti”, ktorá bez súdneho konania v tajnosti nechala popraviť tisíce politických disidentov. V čase tejto “čistky” bol Raísí zástupcom generálneho prokurátora, avšak obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane. USA na Raísího v tejto súvislosti uvalili sankcie.

Okrem toho Amnesty International obviňuje Raísího z porušovania ľudských práv v čase, keď pôsobil ako šéf iránskej justície. Podľa AI boli pod jeho dohľadom zatknuté “stovky disidentov, ochrancov ľudských práv a príslušníkov menšinových skupín”.

Amnesty International uviedla, že bude naďalej požadovať prešetrenie týchto zločinov, a vyzvala Radu OSN pre ľudské práva, aby podnikla “konkrétne kroky k riešeniu krízy systematickej beztrestnosti v Iráne”.

Raísí posledné tri desaťročia pôsobil v justičnom systéme Iránu, najskôr ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.

Chameneí: Prezidentské voľby v Iráne boli víťazstvom nad propagandou nepriateľa

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzdvihol v sobotu prezidentské voľby, v ktorých v krajine v piatok zvíťazil konzervatívny kandidát Ebráhím Raísí, ako víťazstvo Iránu nad “nepriateľskou propagandou”. Informovala o tom agentúra AFP

“Veľkým víťazom včerajších volieb je iránsky ľud, pretože znova povstal navzdory propagande zapredaných médií nepriateľa,” vyhlásil Chameneí.

Raísí (60) je považovaný za blízkeho 81-ročnému Chameneímu, ktorý je v Iráne hlavou štátu a najvyššie postaveným politickým i náboženským činiteľom. Raísí bol favoritom po tom, ako príslušný úrad zakázal kandidovať radu popredných uchádzačov. Jeho súperi priznali porážku ešte pred zverejnením oficiálnych čiastkových výsledkov, podľa ktorých získal 62 percent hlasov.

Raísí prevezme úrad v auguste od Hasana Rúháního, relatívne umierneného politika, ktorý po dvoch funkčných obdobiach nemohol znova kandidovať. Práve v súboji s ním pred štyrmi rokmi neuspel, približuje agentúra DPA s tým, že iránske médiá už Raísího spomínali ako možného nástupcu Chameneího.

Ako sa zmení politika Iránu, v ktorej má prezident ako hlava vlády veľký vplyv v oblastiach od priemyslu po zahraničné vzťahy, bude podľa pozorovateľov známe po vytvorení Raísího kabinetu. Očakáva sa však, že Teherán sa bude naďalej snažiť o zrušenie sankcií USA na pokračujúcich rozhovoroch vo Viedni, zameraných za záchranu tzv. jadrovej dohody.

Dohoda so svetovými veľmocami z roku 2015 bola najznámejším úspechom Rúháního vlády. Teherán v nej súhlasil s obmedzením nukleárneho programu výmenou za zrušenie sankcií. Nádeje Iráncov na vymanenie sa z ekonomickej krízy sa však rozplynuli, keď v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil a obnovil sankcie voči Iránu, ktorý okrem snahy získať jadrové zbrane obvinil z destabilizovania Blízkeho východu.

Raísí posledné tri desaťročia pôsobil v justičnom systéme Iránu, najskôr ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.

Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote, píše DPA. Opozícia a skupiny pre ľudské práva ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien. Kritici mu tiež pripisujú spoluzodpovednosť za väznenie i popravy viacerých iránskych disidentov v roku 1988, keď bol zástupcom generálneho prokurátora. Vláda USA naňho uvalila sankcie za vtedajšiu “čistku”, Raísí však obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane.

Účasť na prezidentských voľbách bola rekordne nízka

Sú známe konečné výsledky piatkových prezidentských volieb v Iráne, ktoré potvrdili víťazstvo konzervatívneho kandidáta Ebráhíma Raísího. Účasť na voľbách bola rekordne nízka, informovali v sobotu agentúry AFP a Mehr.

V Iráne je vyše 59 milióna oprávnených voličov. Konečné sčítanie hlasov ukázalo, že na prezidentských voľbách sa zúčastnilo iba 48,8 percenta z nich. Ide o najnižšiu účasť na iránskych voľbách od islamskej revolúcie z roku 1979, odkedy sa vo voľbách pravidelne zúčastňovalo viac ako 50 percent voličov. Počas posledných prezidentských volieb v roku 2016 prišlo odovzdať hlas 62% oprávnených voličov.

Ebráhím Raísí získal vo voľbách 17,9 milióna hlasov, čo predstavuje takmer 62 percent hlasov. Jeho víťazstvo bolo avizované už skôr, keď mal po sčítaní veľkej časti hlasov výrazný náskok pred svojimi súpermi.

Bývalý veliteľ Revolučných gárd Mohsen Rezáí získal 3,4 milióna hlasov a jediný umiernený kandidát Abdolnáser Hemmatí dostal 2,4 milióna. Štvrtý uchádzač, konzervatívny poslanec Amírhosejn Kázízáde Hášemí, mal približne milión hlasov, vyplýva z oznámenia volebného úradu ministerstva vnútra.

Irán protestuje voči prejavom násilia na voličoch hlasujúcich v Británii

Irán si v sobotu predvolal veľvyslanca Spojeného kráľovstva Roberta Macaira v súvislosti údajnými prejavmi násilia voči iránskym občanom, ktorí hlasovali v iránskych prezidentských voľbách vo volebných miestnostiach zriadených v Británii. Informovala o tom agentúra AFP.

Macaira si Irán podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí predvolal z dôvodu možných narušení volebného procesu vo viacerých mestách vrátane Londýna a Birminghamu. Irán v tejto súvislosti podnikne “právne kroky”.

Násilie podľa hovorcových vyjadrení páchali “protirevolučné, protidemokratické a teroristické prvky”, ktoré napadli voličov a personál vo volebných miestnostiach.

Hovorca uviedol, že prejavy násilia zahŕňali aj “bitie” jednej voličky.

Iránske médiá podľa AFP v piatok hlásili niekoľko takýchto incidentov v Británii, USA a ďalších krajinách, kde mohli Iránci hlasovať.

V Iráne sa v piatok 18. júna konali prezidentské voľby, v ktorých zvíťazil konzervatívny kandidát Ebráhím Raísí. Hlasovať mohlo aj približne 3,5 milióna Iráncov žijúcich v zahraničí, píše na svojej webovej stránke iránska štátna tlačová agentúra IRNA.