Vitalij Averjanov: O politickom géniovi Lukašenkovi a rozkole medzi ruskými vlastencami

Minsk 7. septembra 2020 (HSP/Izborsk-Club/Foto:TASR/AP-Tatyana Zenkovich, Pool Photo via AP,TASR/AP-TUT.by)

Na únave z „neodvolateľnej moci“ nie je možné založiť budúcnosť štátu a vlastných detí

Obrazovky, zvlášť na internete, sú preplnené strašidelnými nezmyslami a výmyslami o tom, čo sa deje v Bielorusku. Analytici aj novinári v honbe za hypersenzáciou súťažia v tom, koho fejk je obludnejší.

V tomto mútnom potoku dezinformácií sa vyváľali dokonca solídne médiá. Pritom celý tento prúd je vo svojej podstate bezobsažný a pozostáva iba z neurčitých banálnych stonov a zavýjaní „demokratických“ modelov snažiacich sa vydávať želané za skutočné.

Rozkol medzi ruskými vlastencami

Medzi ruskými vlastencami je vidno rozkol – dáva o sebe vedieť rokmi neliečené postihnutie mnohoročnou antilukašenkovskou propagandou v našich médiách, podráždené provokáciou so zadržanými Wagnerovcami.

Nešťastní patrioti sa zmietajú medzi výberom „za“ alebo „proti“. Triezvych hodnotení je veľmi málo.

A pravda je pritom taká prostá.

Lukašenkovo zhodnotenie 

Koncom mája navštívil Alexander Lukašenko ten istý Minský traktorový závod, v ktorom sa dnes konajú mítingy a takto zhodnotil návrh odštátnenia podnikov v mene prevedenia reforiem: „Ako to pekne znie…    …To znamená, že štátny majetok, vrátane tohto podniku ktorý je teraz štátny, ktorý teraz máme, zajtra predajú a získané peniaze nasmerujú do akýchsi reforiem. Už nie prvý rok som prezidentom, myslím si toto: ak predajú, tak predajú, no peniaze nepôjdu na reformy. Toto sme už videli v Rusku. Peniaze skončia podelené v súkromných vreckách,  to si buďte istí“.  Lukašenko dodal, že si pamätá rady svojej mamy, ktorá ho učila, že „cudzieho sa dotýkať netreba“. „Proste sa nesmie len tak rozpredať to, čo sa budovalo predchádzajúcimi generáciami“ – podčiarkol Baťka.

V týchto citátoch je celá podstata konfliktu, ktorý tvorí skrytý motív minského majdanu. Vlastne, skoro celá. Lukašenko je už dávno tŕňom v oku nielen kolektívneho Západu, osobitne jeho východoeurópskych satelitov, ale je aj tŕňom v oku ruských oligarchických elít. No prečo sa práve teraz rozhodli tak surovo lámať cez koleno Bielorusko a nanucovať jeho mnohomiliónovej spokojnej väčšine vôľu agresívnej menšiny? Azda len nie kvôli kovidu, v boji s ktorým sa stratégia Lukašenka kašľať na nariadenia Cerbera (Cerberus – v gréckom a rímskom bájosloví zlý trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia –poznámka prekladateľa) v podobe WHO ukázala taká úspešná?

Súbeh udalostí nie je náhodný

Je možné, že nakoniec aj príbeh s kovidom zohral svoju úlohu. No to hlavné je, samozrejme, nie v tomto. Myslím si, že súbeh udalostí nie je náhodný. Viete, že práve v týchto augustových dňoch sa uskutočnilo spustenie prvého energetického bloku Ostroveckej atómovej elektrárne? Najmodernejší reaktor bol postavený ruskými atómovými odborníkmi pre potreby bratskej republiky. Aký význam má táto atómová elektráreň? Už veľmi skoro bude schopná zabezpečiť takmer polovicu spotreby elektrickej energie Bieloruska. Baťka tak získa ohromný základ pre fungovanie a rozvoj ekonomiky, čím nie len že zníži svoju závislosť na elektrickej energii z Ruska, no zníži tiež poplatky pre vlastných spotrebiteľov a okrem toho je schopný ešte predávať významnú časť elektrickej energie susedným štátom.

A to znamená, že opäť budú zmarené plány chamtivej a dravej oligarchie nielen zo Západu, ale aj z Východu. Pritom to, odkiaľ ona pochádza je absolútne nepodstatné. (Ako vieme, oligarchia nemá vlasť). Lukašenko takto, po koľký raz už, omotá si tak okolo palca svojich nepriateľov. Znovu sa tak vyšmykne z pasce, ktorú na neho nastražili.

Preto je ten tlak taký obrovský a vložené prostriedky veľké ako nikdy predtým, preto sa používajú tie najsofistikovanejšie technológie destabilizácie. Z nich sú tými hlavnými médiá, sociálne siete, najnovšie špinavé metódy zneužívania internetu.

Drzé, arogantné falošné správy

Kde sa nabrali také drzé, arogantné falošné správy? Sú často odhalené už na druhý deň, no vníma to niekto?

Uvediem niekoľko príkladov.

Ukazuje sa, že s  bývalými príslušníkmi bezpečnostných síl, ktorí tak demonštratívne pred kamerami zobliekajú svoje uniformy a kajajú sa za svoju minulosť, nie je niečo v poriadku. Napríklad jeden takýto vraj „príslušník špeciálnych síl“ v skutočnosti dnes pracuje ako „ruský tréner v Berlíne“. Rovnako falošní parašutisti si trhali vesty na hrudi, podobne herecké scény predvádzali aj konvertiti z radov novinárov, pretože teraz je moderné hrať komédiu prerodu na nového pravého Bielorusa.

Nekonečné je preháňanie počtu demonštrantov: kde je ich 100 – tam urobia 1000, kde je ich tisíc – tam urobia desiatky tisíc. Pritom na fotografiách so širokouhlým záberom je to pekne vidno!

Živé reťaze okolo ciest, neveľké kŕdle ľudí v mestách (s výnimkou Minska a Grodna, kde sa naozaj podarilo aktivizovať masy) – aj toto vydávajú za celonárodný protest. Pritom treba uznať, že hlasy tých, čo cez megafóny prevolávajú heslá sú dobre naladené, zosynchronizované. Vidno, že prax na ukrajinskom majdane i tréningové tábory v Poľsku prinášajú výsledky.

“Generálny štrajk”

„Generálny štrajk“, ktorého sa zúčastnilo niekoľko osôb zo šou biznisu a skupina nastrčených osôb, vyvoláva úsmev. Minský traktorový závod, kde pracuje 17 000 ľudí, z akýchsi dôvodov na míting proti Lukašenkovi dodal akurát asi tisíc ľudí. To nepredstavuje ani tých 10%, ktoré dostala Tichanovská podľa údajov Centrálnej volebnej komisie. Je to menej ako 6% pracujúcich tohto podniku. Ak predpokladáme, že tam boli iba ľudia z jednej pracovnej zmeny, aj tak je to nie viac ako 18-20% ľudí, ktorí ráno prišli do práce. Hoci je nepochopiteľné, prečo akože v mene občianskej povinnosti aktívni pracovníci nespokojní so zmanipulovanými voľbami neprišli na míting v čase, keď boli v práci ich kolegovia a oni sami mali voľno?

To, čo tvrdím, neznamená, že niet protestujúcich, alebo že je ich veľmi málo. 10% za Tichanovskú, k tomu ešte 4% za ostatných opozičných kandidátov – to je už 14%. Ešte prirátajme 4% voličov typu „proti všetkým“. Spolu máme 18%. Toto číslo je samo o sebe dostatočným pre organizáciu nátlakových masových manifestácií s heslom: „Odstúp!“…

Antiruská, antilukašenkovská vrstva

No tu je dôležité nasledovné: antiruská, antilukašenkovská vrstva bola v Bielorusku vždy. Dokonca koncom 90-tych rokov ich bolo asi toľko ako dnes. Osobne som sa s nimi stretával vo vlaku na trase Moskva – Minsk. Tvorí ju časť inteligencie, malomeštiaci, poľská i prozápadná loby.

Dnes sa v tejto vrstve zvýšil podiel mladých ľudí a treba povedať, že vládna moc sa o ich politické vzdelávanie zaujímala len málo (a toto je jej podstatná chyba). Dnes sa k tejto vrstve pridali aj ľudia, ktorí sú už psychicky unavení z pomerne tvrdého a autoritárskeho štýlu otca národa. Naivné ovce, ako ich výstižne charakterizoval „diktátor“. A 10. -11. augusta k nim pribudli  ešte aj neutrálni ľudia, ktorých veľmi rozhorčili zábery bitiek a násilia. Propaganda v týchto časoch bola cez sociálne siete i na uliciach prudká a burcujúca. Takže rozhorčených ľudí je dnes v Bielorusku naozaj veľa.

Nakoľko zodpovedajú údaje Centrálnej volebnej komisie dnešnej situácii? Všeobecne, podľa môjho názoru, nie sú príliš vzdialené realite. Problém je v tom, že protestujúca menšina konajúca energicky a agresívne je zneužívaná svojimi manipulátormi veľmi cynicky a podlo. A druhá strana je utiahnutá a neškodná. Mlčiaca väčšina Bielorusov na mítingy, tým menej počas nočných hodín, nechodí. A dobre robí. Ak by oni vyšli na ulicu a začali by zrážky, vyhnúť sa „sakrálnej obeti“ by nebolo možné. Preto je pozícia obyčajného Bielorusa prostá: štátna moc a chlapci z polície si sami poradia.

Štandardné výkriky

„My sme tu moc!“, „Nezabudneme, neodpustíme!“ – a podobné výkriky sú štandardné a mnohokrát sme také niečo počuli už v mnohých štátoch a ich mestách. No samé o sebe sú naozaj neseriózne, vhodné tak pre deti z materskej škôlky. Ak naozaj nie ste ovce, dokážte to skutkom. Predložte program a nie absolútnu ničotu v osobe madam Tichanovskej.

Program absentuje i u druhých kandidátov, dokonca ho nemá ani taká vyčačkaná persóna ako Cepkalo, tento transhumanista, neúspešný „coca-cola guru“,  veriaci nového náboženského smeru a zároveň pochybný predajca vodky značky Marc Chagall.

A môže vari samotná únava z Lukašenka byť v politike serióznym argumentom? Vari na únave je možné budovať budúcnosť svojej vlasti a svojich detí?

Na základe únavy sa dá urobiť plán vyspať sa, aby človek nabral síl.

Bezpochyby je v dave v Minsku nemálo rozhorčených ľudí. Ľudí, ktorí sú vychovaní na myšlienke bezalternatívnosti západného modelu rozvoja, „slobody“ a „demokracie“. Je tam mnoho študentov (opakujem – mládež je zanedbaná). No to sú ľudia, ktorí sa nechávajú viesť inými. Za nimi stoja takí, ktorí konajú rozvážne, rozhodne a dôsledne.

Dôkazov toho je množstvo.

Náhoda?

No vari môže byť náhoda, keď sa v priebehu 2 dní uskutoční 11 vedomých nárazov pomocou automobilov do skupiny pracovníkov bezpečnostných orgánov?

Tiež nemôže byť náhodným počet falošných správ na kanáli Nextra.

Nemôže byť spontánnou takzvaná „beštiálna taktika“ – s koktejlami Molotova, výbušninami, ohňostrojmi a petardami, laserovými prístrojmi oslepujúcimi bezpečnostné sily.

Nemôžu byť náhodné pasce nastavené proti kukláčom vo dvoroch a podchodoch obytných domov. Nemôžu byť náhodné koordinované akcie, keď sa skupinovo na povel zaútočí na bezpečnostné sily a potom skupinovo sa na povel ustúpi za dievčatá zoradené do reťaze, ktoré tvoria potom akoby ochranný štít.

Ovce a veľmi dravé a nebezpečné zvery

Na záberoch z televízie telegram ma šokovali zábery z útoku na bezpečnostné sily keď je ich málo – „mierumilovní protestujúci“ na týchto záberoch pripomínali útočiace krysy. Áno, toto naozaj nie sú ovce. Uprostred týchto oviec sú veľmi dravé a nebezpečné zvery. Pripravené útočiť podlo, od chrbta, alebo vtedy, ak majú zjavnú početnú prevahu. Všetko toto nám pripomenulo kyjevský majdan.

Ako pripomenul jeden bloger, „Na pokojnom proteste je najdôležitejšie mať po ruke kopu kameňov. Najprv hodíš kameň do policajta a potom mu kvôli dobrému záberu kamery pre západné médiá daruješ kvet a skanduješ: „Polícia je s národom““.

Aký je záver toho? Ten je prostý: ten, kto nechce „pokojnú demonštráciu“, kto chce krv – musí byť tvrdo spacifikovaný a posadený do väzenia.

Presne túto jedinú možnú taktiku si aj zvolila vláda v Minsku.

A treba povedať, že konali veľmi rázne. Medzi zadržanými nie sú žiadne, alebo takmer žiadne vážne zranenia. Ako „sakrálna obeť“ bol v danom momente prehlásený zločinec, ktorý si odsedel roky za vraždu, v rukách ktorého explodovalo výbušné zariadenie, ktoré sa mu nepodarilo hodiť do policajtov. Na takejto „sakrálnej obeti“ bábkovodiči ďaleko nedôjdu, hoci sa aj snažia.

Rozhovor Putina

Témou bolo 33 wagnerovcov. No v rozhovore pre ruskú televíziu otvorene vyhlásil prezident Ruskej federácie V. Putin, že túto operáciu organizovali tajné služby Ukrajiny a USA s cieľom rozoštvať Rusko s Bieloruskom, tu:

Rusko uznalo výsledky volieb v Bielorusku a prezident svojmu kolegovi zablahoželal. A pri tejto príležitosti treba vyjadriť také kritérium pravdy, ktoré môžeme považovať za nevyvrátiteľné – to je reakcia na bieloruské voľby za hranicami. Výsledky uznala tiež Čína aj India. Kto neuznal tieto voľby? V prvom rade Veľká Británia, USA, Poľsko, Pobaltské štáty. Ak by niekto povedal, že  tieto štáty želajú Bielorusku dobro a prosperitu, tak takémuto človeku môžete napľuť rovno do očí!

Lukašenko je veľký politik

Lukašenko je veľký politik, naozajstný génius našej epochy, ktorý vykonal takmer nemožné. Koľkokrát on už sklamal očakávania a nenaplnil prognózy všemožných expertov a špecialistov! Našiel východiská aj z tých najťažších situácií. Aj v 90-tych rokoch, keď bol proces zväzovej spolupráce bývalého ZSSR prirodzene zastavený, aj začiatkom nového storočia, keď sa integrácia s Ruskom nie z viny Bieloruska zasekla, aj v roku 2011, kedy už všetci lámali palicu nad ekonomikou Bieloruska. Cez všetko toto prešli Bielorusi bravúrne, šikovne. Obstojí aj tento krát?

Lukašenko sa od iných politikov odlišuje nielen veľkým talentom, no aj tým, že naplňuje určité poslanie. O tomto svojom poslaní nikdy nahlas nehovorí.

Lukašenkovo poslanie

V čom to poslanie spočíva? Lavírujúc medzi rôznymi svetovými centrami, drží Bielorusko samostatné, s prepracovaným modelom priemyslu, poľnohospodárstva i sociálnej sféry podobnej akou bola v ZSSR. Misia Lukašenka spočíva v tom, aby nedopustil zničenie tohto modelu, aby ho preniesol z bodu A do bodu B, kde by ho mohol odovzdať svojim spoľahlivým nástupcom. Už 26 rokov vedie štát, ktorý verí v zázrak: verí v to, že sa môže vrátiť do Ruskej civilizácie. Do takej Ruskej civilizácie, kde bude Rusko pripravené  na skutočnú integráciu bez toho, aby zničilo vzácny bieloruský spôsob života. Bez plošného zrušenia sociálnych garancií človeka práce.

“Jeden štát – dva systémy”

Integrácia Bieloruska a Ruska sa musí uskutočniť podľa princípu Teng Siao-pchinga „Jeden štát – dva systémy“. Táto cesta je neprípustná pre Západ a pre oligarchickú elitu škrípajúcu zubami po Lukašenkovi, pretože on narúša ich dogmu o tom, že existuje iba jeden výlučný spôsob rozvoja – ten západný. A tento západný spôsob predpokladá plnú likvidáciu postsovietskeho spôsobu života, jeho rozštvrtenie medzi agentov svetového kapitálu.

Avšak cesta organickej integrácie je možná, šanca na ňu ešte nebola premeškaná. Nielen to. Skúsenosť Bieloruska môže byť využitá v určitých oblastiach a odvetviach aj v rámci súčasnej Ruskej federácie.

Práve tu smeruje snaženie baťku Lukašenka. V tom je jeho misia.

Misia

Na pozadí tejto misie tak úboho vyzerajú naši nahnevaní vlastenci aj naši zvlčilí a rozzúrení liberáli. A tak vyzerá aj dokonca mnou vážený Konstantin Zatulin, ktorý kára Lukašenka za lavírovanie a kolísanie. Podobne sa chovajú aj iní ruskí verejní činitelia, novinári, aj umelci. Inými slovami, dnes je hlavnou vecou nie pravda, ktorú prináša život, ani nie vlastný názor. Tým hlavným je zvučať unisono s prúdom doby a nezašpiniť sa dačím odlišným!  Známy dirigent Vladimír Spivakov dokonca vrátil Bieloruské štátne vyznamenanie. Je pozoruhodné, že Spivakov nevrátil francúzsky Rád čestnej légie napriek 1,5 ročnému bitiu žltých viest francúzskym režimom a napriek 53 obetiam týchto protestov. Vraj, „toto je niečo iné, musíte to pochopiť!“

Ó časy! Ó mravy!

Vitalij Vladimirovič Averjanov (1973)

ruský filozof, verejný činiteľ, riaditeľ Inštitútu dynamického konzervativizmu. Doktor filozofických vied. Podpredseda Izborského klubu.

Preklad z ruského jazyka: Tibor Korečko