Svet 22. novembra 2017 (HSP/sputnik/Foto: screenshot z YouTube)
Izraelská korporácia Rafael Advanced Defense Systems Ltd. uverejnila videonahrávku, kde pomocou počítačovej grafiky predstavila možnosti najnovšieho systému rádiolokačného boja AIR EW Systems, ktorý v súčasnosti vyrába izraelský obranný priemysel
Systém dezorientuje PVO protivníka. V úlohe nepriateľovej PVO vystupujú protivzdušné raketové komplexy pripomínajúce ruské S-400 a Pancier-S.
Protivzdušné rakety vypustené proti skupine lietadiel priťahuje k sebe vlečný kontajner X-Guard, následkom čoho rakety strácajú smer a stíhačky útočia na civilnú infraštruktúru pomyselného protivníka. Systém rádioelektronického boje AIR EW Systems sa v súčasnej dobe nachádza v záverečnej fáze vývoja.
Ochranca neba
Skutočnosť, že práve ruské typy protivzdušných raketových komplexov vystupujú ako pomyselný protivník v reklamných videoklipoch zahraničných obranných spoločností, potvrdzuje prvenstvo ruských projektov, domnievajú sa odborníci.
“Samozrejme, v materiáloch zameraných na presadzovanie svojej produkcie sú ako potenciálne ciele vyberané najlepšie typy zbraní,” vysvetlila v interview pre RT vedúca katedry politológie a sociológie Ruskej ekonomickej univerzity G.V. Plechanova, odborníčka Asociácie vojenských politológov Andrej Koškin. “S-400 je najlepší systém protivzdušného raketového komplexu na svete. Svedčí o tom i to, že také krajiny, ako je Turecko a Saudská Arábia, sa snažia získať ich, nehľadiac na nespokojnosť Washingtonu či NATO.”
Protivzdušný raketový komplex S-400 bol naprojektovaný po roku 2000 Vedecko-výrobným podnikom Amaz A.A Raspletina, v roku 2007 bol komplex Triumf prijatý do výzbroje OS RF. Je schopný odhaliť cieľ na vzdialenosť až 600 km, S-400 môže zasiahnuť aerodynamické ciele na vzdialenosť až 400 km, balistické vo vzdialenosti 60 km.
S-400 môže plniť úlohy v podmienkach rádiového rušenia. V roku 2016 noviny Izvestija s odkazom na zdroje na Ministerstvu obrany informovali o dodávkach špeciálnych stealth kontajnerov schopných ukryť protivzdušné komplexy pred rádiorozviedkou protivníka.
Jediným reálnym konkurentom S-400 je dnes americký protivzdušný raketový komplex Patriot. Ničmenej v rade ukazovateľov ruský Triumf má náskok pred americkým komplexom, domnievajú sa odborníci.
Politický dôraz
V roku 2015 Rusko umiestnilo protivzdušný raketový komplex Triumf v Sýrii, v oblasti leteckej základne Chmeimim (Humajmím). Objavenie sa S-400 na Blízkom východe nemôže neznepokojovať Izrael, ktorý má dosť napäté vzťahy s viacerými tamojšími krajinami. Hlavným regionálnym protivníkom Tel-Avivu je Islamská republika Irán, ktorá v roku 2016 získala S-300. Hoci zatiaľ nejde o dodávky S-400 Teheránu, nemožno vylúčiť takú možnosť v budúcnosti. Preto otázka odporu proti podobným systémom je mimoriadne dôležitá pre izraelský obranný priemysel.
Ako vravel bývalý šéf izraelského raketového programu Uzi Rubin podľa newsland.com, akýkoľvek systém PVO je možné v perspektíve zvládnuť: “K prekonaniu takéhoto systému treba roky. Nebezpečie pre naše vojenské letectvo pochádzajúce od S-300 a S-400 nie je nič nové. <…> Čas pracuje pre nás. Ak dnes nemáte prostriedky, objavia sa zajtra. Neriešiteľné problémy neexistujú.”
Ani rozvoj prostriedkov PVO však nestojí na mieste. V súčasnosti ruský koncern PVO Almaz-Antej sa zaoberá výrobou protivzdušného raketového komplexu S-500 Prometheus. Predpokladá sa, že najnovší komplex dokáže bojovať proti nízkym obežným satelitom a vesmírnym zbraniam, nadzvukovým raketám s plochou dráhou letu a bezpilotným lietadlám.
Začiatkom roka 2017 viacero internetových médií šírilo informáciu, že izraelské stíhačky F-35 údajne dokázali zaútočiť na sýrske územie, ani čo by ich odhalil protivzdušný raketový komplex Triumf. Správy boli šírené s odkazom na Defense News, hoci nakoniec sa takéto informácie na stránkach DF neobjavili. Odborníci vysvetlili, že v skutočnosti ruskí protilietadloví strelci si neberú na mušku izraelské letectvo v SAR vzhľadom k platným dohodám a o žiadnom „prielome” v tomto prípade sa nehovorí.
Zástupca hlavného veliteľa vojenského letectva RF v rokoch 2003-2007 pre otázky Zjednoteného systému PVO štátov Bižev sa domnieva, že šírenie informácií o možnostiach prekonania S-400 má reklamné ciele. Výrobcovia zbraní by chceli presvedčiť potenciálnych klientov o efektivite svojej produkcie.
„Vzhľadom k tomu, že S-400 sa vyváža do zahraničia, môžeme predpokladať, že ide o komerčné, marketingové triky, ktoré majú znížiť hodnotu ruského komplexu,” vysvetlil odborník.
V skutočnosti zahraniční špecialisti jednoducho nemajú informácie o možnostiach S-400: rozhovory o tom, či môže nejaký systém prekonať S-400, nemajú žiadny zmysel, pretože sa systém zatiaľ nikde nezúčastnil reálnych bojových akcií, uvádza odborník.
“Všetky rozviedky na svete by chceli zistiť takticko-technické vlastnosti Triumfu,” zdôraznil Bižev. „Existujú frekvencie mierovej doby, existujú frekvencie vojnovej doby. Nikto nezapája mimo bojových akcií akcie vojnovej frekvencie, aby ich nezistili výzvedné lietadlá iných krajín.”