Washington 9. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Lee Jin-man)
Dnes v noci utrpeli nie len americkí slniečkári, klamárske a propagandistické médiá, finanční oligarchovia a iné záujmové skupiny, ktoré šíria vo svete konflikty a až zúrivým spôsobom presadzujú diktatúru etablovaných elít, drvivú porážku
Napriek v histórii jedinečnej propagandistickej a manipulačnej vojne voči prezidentskému kandidátovi Trumpovi, sa americkí občania rozhodli dať ich hlas jemu a nie Clintonovej, ktorá stojí za záujmami spomínaných skupín a ktorá bola absolútnou väčšinou demoskopov už vopred vyhlasovaná za budúceho prezidenta Spojených štátov.
Prečo sa ale rozhodla väčšina Američanov pre Trumpa? Nechajme múdre komentáre podľa motta „po vojne je každý generál“ bokom a pozrime sa na USA ako krajinu a situáciu obyvateľstva ako takú.
Obraz USA, ako nám ho prezentujú médiá, nezodpovedá už dávno realite. Reálna Amerika nie sú len v noci vysvietené veľkolepé mrakodrapy miest ako New York. K bohatým štvrtiam ako Manhattan patria na druhej strane ghetá ako Harlem alebo Bronx, kde chudoba a budúcnosť bez šance produkujú obrovskú kriminalitu. Do tu žijúcich ľudí a ich životných podmienok neinvestuje nikto – ani vláda, ani miliardári ako Soroš a ani etablované tzv. elity. Títo Američania sa cítia právom ako zabudnutí a odpísaní.
Ale aj doterajšia americká stredná vrstva bojuje o holú existenciu. Podľa dnešnej rannej analýzy nemeckej TV ARD je potrebný ročný príjem na slušné prežitie v amerických veľkomestách ako San Francisco 137 tisíc dolárov. Priemerný plat ale dosahuje len 57 tisíc dolárov. Priemerný plat vodiča kamiónu je 40 tisíc. Je priam šokujúce, že v krajine, ktorá nám je permanentne prezentovaná ako vzor demokracie a slobody, 12% obyvateľov USA hladuje.
Pri prechádzke po amerických mestách mimo vyblýskaného centra musíte byť veľmi opatrní a to nie len z dôvodu nebezpečenstva stať sa obeťou kriminálneho činu. Musíte si dávať pozor, aby vás neobarila para, ktorá uniká z potrhaných potrubí, aby vám nepadli na hlavu vzduchom vedené elektrické káble, alebo vás neprizabila tehla padajúca z devastovaných budov.
Je len prirodzené, že ľudia žijúcich v takýchto podmienkach si kladú otázku zodpovednosti za vzniknutú situáciu a túžia po zmene a náprave. Cestu k náprave ale tentokrát nehľadali v etablovanej elite, ktorá tento stav zapríčinila a ktorú reprezentuje Clintonová.
Viac ako polovica Američanov sa rozhodla pre Trumpa z dôvodu, že práve on ponúkol akúsi tretiu cestu, ktorá obchádza obidve etablované politické strany, ktoré sa dlhé desaťročia podieľali na prerozdeľovaní bohatstva smerom nahor a počas ktorých vládnutia sa pomer chudobných a super bohatých drasticky zmenil. Banky sú na jednej strane dotované stovkami miliárd dolárov a to za ich pochybenia a na druhej strane sú ľudia zbedačovaní.
Trump bojoval proti Clintonovej a jej demokratickej strane, no nebojoval ani za konzervatívnu stranu, ktorá sa od neho dištancovala. Bol sám vojak v poli. A práve tento dištanc od etablovaných sa preukázal ako nová šanca na zmenu, ktorá oslovila doteraz sklamaných a podvedených voličov.
Kritika Trumpa, že nie je politicky skúsený a nemá skúsený „Manntschaft“, sa tak isto nechytá. Práve to je šanca preraziť zabetónované steny a štruktúry. A túto šancu mu voliči zapožičali.
Trump, ako nový americký prezident, je aj šanca na vylepšenie svetovej politiky a globálnej bezpečnosti. Po hegemoniálnej rozpínavosti terajšej americkej elity a brutálnom presadzovaní vlastných záujmov aj vojenskými prostriedkami po celom svete, by mohlo prísť k ukončeniu hrozby globálneho konfliktu. V tomto zmysle by sa dali interpretovať Trumpové vyjadrenia o obnovení diskusie s Putinom a o skončení vojenských invázií.
Zaujímavé bude teraz aj sledovať reakcie v EU a Nemecku na Trumpovo víťazstvo. Pohlavári EÚ ako Schulz a iní sa otvorene postavili proti Trumpovi a prisúdili mu rozličné nelichotivé prívlastky.
Do tejto nie práve diplomatickej kakofónie sa zapojili aj nemeckí politici na čele s ministrom zahraničia Steinmeierom a verejne vystupovali na strane Clintonovej. Uvidíme, ako budú z tejto slepej uličky cúvať.
Vilibald Kičin