Prečo sa ale rozhodla väčšina Američanov pre Trumpa? Nechajme múdre komentáre podľa motta „po vojne je každý generál“ bokom a pozrime sa na USA ako krajinu a situáciu obyvateľstva ako takú.
Obraz USA, ako nám ho prezentujú médiá, nezodpovedá už dávno realite. Reálna Amerika nie sú len v noci vysvietené veľkolepé mrakodrapy miest ako New York. K bohatým štvrtiam ako Manhattan patria na druhej strane ghetá ako Harlem alebo Bronx, kde chudoba a budúcnosť bez šance produkujú obrovskú kriminalitu. Do tu žijúcich ľudí a ich životných podmienok neinvestuje nikto – ani vláda, ani miliardári ako Soroš a ani etablované tzv. elity. Títo Američania sa cítia právom ako zabudnutí a odpísaní.
Ale aj doterajšia americká stredná vrstva bojuje o holú existenciu. Podľa dnešnej rannej analýzy nemeckej TV ARD je potrebný ročný príjem na slušné prežitie v amerických veľkomestách ako San Francisco 137 tisíc dolárov. Priemerný plat ale dosahuje len 57 tisíc dolárov. Priemerný plat vodiča kamiónu je 40 tisíc. Je priam šokujúce, že v krajine, ktorá nám je permanentne prezentovaná ako vzor demokracie a slobody, 12% obyvateľov USA hladuje.
Pri prechádzke po amerických mestách mimo vyblýskaného centra musíte byť veľmi opatrní a to nie len z dôvodu nebezpečenstva stať sa obeťou kriminálneho činu. Musíte si dávať pozor, aby vás neobarila para, ktorá uniká z potrhaných potrubí, aby vám nepadli na hlavu vzduchom vedené elektrické káble, alebo vás neprizabila tehla padajúca z devastovaných budov.
Je len prirodzené, že ľudia žijúcich v takýchto podmienkach si kladú otázku zodpovednosti za vzniknutú situáciu a túžia po zmene a náprave. Cestu k náprave ale tentokrát nehľadali v etablovanej elite, ktorá tento stav zapríčinila a ktorú reprezentuje Clintonová.
Viac ako polovica Američanov sa rozhodla pre Trumpa z dôvodu, že práve on ponúkol akúsi tretiu cestu, ktorá obchádza obidve etablované politické strany, ktoré sa dlhé desaťročia podieľali na prerozdeľovaní bohatstva smerom nahor a počas ktorých vládnutia sa pomer chudobných a super bohatých drasticky zmenil. Banky sú na jednej strane dotované stovkami miliárd dolárov a to za ich pochybenia a na druhej strane sú ľudia zbedačovaní.
Trump bojoval proti Clintonovej a jej demokratickej strane, no nebojoval ani za konzervatívnu stranu, ktorá sa od neho dištancovala. Bol sám vojak v poli. A práve tento dištanc od etablovaných sa preukázal ako nová šanca na zmenu, ktorá oslovila doteraz sklamaných a podvedených voličov.
Kritika Trumpa, že nie je politicky skúsený a nemá skúsený „Manntschaft“, sa tak isto nechytá. Práve to je šanca preraziť zabetónované steny a štruktúry. A túto šancu mu voliči zapožičali.
Trump, ako nový americký prezident, je aj šanca na vylepšenie svetovej politiky a globálnej bezpečnosti. Po hegemoniálnej rozpínavosti terajšej americkej elity a brutálnom presadzovaní vlastných záujmov aj vojenskými prostriedkami po celom svete, by mohlo prísť k ukončeniu hrozby globálneho konfliktu. V tomto zmysle by sa dali interpretovať Trumpové vyjadrenia o obnovení diskusie s Putinom a o skončení vojenských invázií.
Zaujímavé bude teraz aj sledovať reakcie v EU a Nemecku na Trumpovo víťazstvo. Pohlavári EÚ ako Schulz a iní sa otvorene postavili proti Trumpovi a prisúdili mu rozličné nelichotivé prívlastky.
Do tejto nie práve diplomatickej kakofónie sa zapojili aj nemeckí politici na čele s ministrom zahraničia Steinmeierom a verejne vystupovali na strane Clintonovej. Uvidíme, ako budú z tejto slepej uličky cúvať.
Vilibald Kičin