Vietnam ako nástroj amerického nátlaku na Čínu?

V amerických médiach sa Obamova cesta podáva verejnosti ako cesta lúčiaceho sa nositeľa Nobelovej ceny za mier a prichádza k pokusom vykresliť amerického prezidenta div nie ako nového Gándhiho. Mne osobne však Obama na ceste do Vietnamu pripomína skôr podomového obchodníka, ponúkajúceho svoj tovar nie veľmi vysokej kvality.

Skutočnosť určitého zbližovania Vietnamu a USA v posledných mesiacoch vyvoláva rôzne otázky. Obe krajiny rozdelila jedna z najkrutejších vojen 20. storočia, v ktorej Vietnam stratil milióny obyvateľov. Podobne ako v Japonsku aj vo Vietname existuje silné protiamerické cítenie a krivdy a obete ešte stále nie sú zabudnuté.

Prezident Obama samozrejme vyhlásil, že jeho návšteva nemá záujem zvyšovať politickú konfrontáciu s Čínou, opak je však pravdou. USA svojou podporou Vietnamu hľadajú ďalšieho užitočného idiota, ktorý bude zastupovať americké záujmy v minimálne politickej konfrontácii s Čínou. Vzťahy Číny a USA v posledných rokoch silne poznačilo politické pnutie v Juhočínskom mori, kde si USA neželajú geopolitické posilnenie Činy.

Ruský analytik Igor Korotčenko sa pozastavil nad snahami Washingtona. Upozorňuje, že v posledných mesiacoch kedysi “demokratická veľmoc Nr. 1” výrazne upustila od svojej rétoriky tútora demokracie vo svete a znížila sa k tomu, že okrem Vietnamu sňala ekonomické embargo aj z Iránu a Kuby, pričom so všetkými troma krajinami sa snaží markantne zlepšiť svoje vzťahy. Korotčenko podobne ako Radugin nevidí za týmito krokmi USA snahy o normalizáciu vzťahov, ale v prvom rade ich vníma ako získavanie partnerov či užitočných idiotov v geopolitickej hre zástupných konfliktov.

Čína reagovala na Obamovu podporu podráždene a čínska agentúra Xinhua dokonca prehlásila, že vmiešavanie sa USA do regionálnej politiky v Juhočínskom mori je neprijateľné. Americký tlak na Čínu sa však ukazuje minimálne ako kontraproduktívny, pretože prináša so sebou ďalšie zbližovanie Ruska a Číny. USA, ktoré sa snažia rozšíriť počet svojich vazalov v regióne (Japonsko, Vietnam, Filipíny, Malajzia, Indonézia, Tajvan…) sa však na ich bezvýhradnú podporu nemôžu ani dnes spoľahnúť.

Podľa Igora Korotčenka Obamova administratíva nezískala zmenou politiky USA voči Kube, Iránu a Vietnamu to, čo očakávala. Kuba zaujala k USA rezervovaný postoj, zrušenie embarga víta, svoje zahraničné priority však nemieni meniť. Irán zobral americké zrušenie embarga na vedomie a naďalej usilovne pokračuje vo svojej politike spojenectva s Ruskom a Čínou. Nový vietnamský prezident Tran Dai Quang je bývalý generál vietnamskej tajnej polície a je obrazne povedané “mazaná líška”, ktorá nemieni bezvýhradne plniť túžby USA. Sleduje skôr svoje vlastné regionálne ciele, do otvorenej konfrontácie s Čínou však s vysokou pravdepodobnosťou nepôjde, aj keď v minulosti už Číňania a Vietnamci svoje vnútorné rozpory krátkymi vojnami v roku 1979 a 1988 riešili.

Keď sa podrobnejšie zadívame na fotografiu z Obamovho turné po Vietname, vidíme rozradosteného amerického prezidenta s rezervovanejšie sa tváriacím vietnamským prezidentom. V diaľke za nimi však pozorne bdie busta súdruha Hočimina. Minimálne ide o zaujímavý obrázok s ešte zaujímavejším mediálnym odkazom.

Branislav Krasnovský