VIANOCE: Vianočné sviatky boli kedysi plné mágie, čarov a kúziel

Nitra 24. decembra (TASR) – Obdobie Vianoc a Nového roka bolo v okolí Nitry podobne ako na celom Slovensku spojené s množstvom zvykov a obyčají, z ktorých niektoré podľa odborníkov pochádzajú ešte z dávnych pohanských čias a sú staré niekoľko storočí. Väčšina zo zvykov a povier mala ľuďom zabezpečiť zdravie, majetok a rodinnú pohodu po celý nasledujúci rok.

Počas sviatkov sa veľký význam pripisoval mnohým maličkostiam, napríklad vianočnému pečivu. Aby sa zabezpečila dobrá úroda, zdravie rodiny i hospodárskych zvierat, museli sa pri príprave koláčov i pri ich jedení dodržiavať prísne pravidlá. Keď gazdiná vymiesila cesto, hodila z neho sliepkam, aby dobre znášali vajíčka, a poobtierala si ruky o ovocné stromy v záhrade, aby dobre rodili. Ak cesto dobre vykyslo a dobre sa zdvihlo, malo sa „zdvíhať“ v budúcom roku aj gazdovstvo. Keď bol koláč upečený, musel sa dávať veľký pozor predovšetkým na prvý kus, ktorý gazdiná vybrala z pece, pretože ten mal čarovnú moc. Gazda ho musel zjesť v stajni, čo mu zaručilo, že jeho dobytok bude po celý rok sýty.

Odborníci hovoria, že ešte zo starých pohanských čias pochádza zvyk, podľa ktorého gazdiná tesne pred večerou vhodila do všetkých štyroch kútov izby orechy, ktoré mali predstavovať symbolickú večeru pre duše zomrelých. V priebehu storočí sa význam tohto zvyku zmenil a podobne ako iné obyčaje mali aj orechy v kútoch zabezpečiť prosperitu a zdravie členov domácnosti.

„Gazda pri hádzaní orechov hovoril: ‘Milé moje kúty, nemám vás čím obdariť, preto prijmite tieto orechy.’ Po týchto slovách vhodil do každého kúta miestnosti orech ako symbol zdravia,“ uviedla folkloristka Miroslava Zaujcová. Ako dodala, okrem orechov nesmeli pri štedrovečernom stole chýbať ani cesnak, cibuľa. Zrná rôznych plodín sa vkladali pod obrus. Do slameného košíčka na stole sa zasa vkladali jabĺčka, ktoré boli symbolom rodiny.

Ešte donedávna sa v rôznych regiónoch Nitrianskeho kraja z jablka predpovedalo aj zdravie členov rodiny. Ak jabĺčko, z ktorého pri večeri všetci jedli, malo peknú a zdravú dužinu, mali byť všetci rovnako zdraví po celý rok. Akt rozkrojenia jablka mal aj ochranný význam. Verilo sa, že ak by niekedy niekoho z rodiny „mátalo“ alebo by zablúdil, stačilo, aby si spomenul na to, s kým jabĺčko pri stole jedol, a hneď našiel cestu domov. Pre súdržnosť rodiny bolo dôležité aj to, aby počas večere od slávnostného stola nikto nevstával. Ten, kto by tak urobil, by počas roka dom určite opustil.

V severnejších oblastiach terajšieho Nitrianskeho kraja sa pod stôl zvykol dávať železný nástroj, najčastejšie sekera, a ten, kto sa jej počas stolovania dotkol nohou, bol v budúcom roku zdravý a silný. V niektorých regiónoch západného Slovenska zvykli chlapci na Štedrý deň chodiť po domácnostiach a nosili so sebou práve oceľ. Železo malo veľký význam aj pri tých úkonoch, ktoré sa robili v domácnostiach. Okrem vkladania sekery alebo iného železa pod obrus sa napríklad reťazou viazali aj nohy stola.