Môj profil 
Predplatné
Bratislava 19. júla (TASR) – Novela zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dielne ministerstva spravodlivosti podľa organizácie VIA IURIS oslabuje vyvodzovanie zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Centrum pre práva občana dodáva, že podľa skúseností z praxe sa táto zodpovednosť už teraz vyvodzuje minimálne. Novela podľa VIA IURIS ide proti občanom, pretože ak ich štát poškodí, podľa novely sa oveľa ťažšie domôžu náhrady škody od štátu. VIA IURIS sa preto zapojila do pripomienkového konania, informovala o tom dnes v tlačovej správe.
Navrhuje, aby ministerstvo spravodlivosti vypustilo z návrhu zákona ustanovenie, ktoré umožní nepožadovať od verejných činiteľov náhradu škody spôsobenú nezákonným úradným postupom alebo rozhodnutím. Novela podľa organizácie zavádza možnosť, aby štát nemusel požadovať náhradu škody od úradníka, ak ju spôsobil svojou nedbanlivosťou. Škodu by musel nahradiť iba verejný činiteľ, ktorý ju spôsobil úmyselne, čo je podľa VIA IURIS často nemožné preukázať. Organizácia neodmieta úvahy o tom, aby bola v odôvodnených prípadoch obmedzená povinnosť verejných činiteľov nahradiť škodu. Vyvodenie zodpovednosti by však malo nastať v prípade zjavne svojvoľných rozhodnutí.
Organizácia zároveň navrhuje v zákone zaviesť pre verejných činiteľov nový druh zodpovednosti. "V prípade, ak verejný činiteľ nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami a spôsobí tým štátu škodu, v súčasnosti platný zákon neprikazuje vymáhať túto škodu od verejného činiteľa, ktorý ju spôsobil. Tento typ zodpovednosti však existuje napríklad aj v susednom Rakúsku. Navrhujeme preto, aby bola aj na Slovensku zavedená hmotná zodpovednosť verejných činiteľov za škodu, ktorú spôsobia štátu pri výkone ich funkcie," vysvetlila advokátka Zuzana Čaputová, spolupracujúca s VIA IURIS. Táto zodpovednosť verejného činiteľa by pritom nezávisela od toho, či nejaký poškodený občan bude alebo nebude náhradu škody požadovať.
Veľmi rizikové je podľa organizácie aj ustanovenie, ktoré zavádza možnosť pre ministerstvá neprihliadať na žiadosti občanov o náhradu škody. Vysvetľuje, že stačí, ak ministerstvo vyhlási, že občan nepredložil všetky listinné dôkazy, na ktoré sa v žiadosti odvolal. Všetky potrebné listiny a dôkazy sa navyše takmer vždy podľa VIA IURIS nachádzajú práve v úradných spisoch, ktoré majú k dispozícii úrady, a nie občania.
"Pri vyhodnocovaní pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania sa Ministerstvo spravodlivosti SR bude dôsledne zaoberať aj pripomienkami OZ VIA IURIS," reagovala na výhrady organizácie hovorkyňa rezortu spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
.jpg)
.JPG)
