Vezie Putin do Paríža na stretnutie Normandskej štvorky gruzínsky scenár, alebo čo môže očakávať Donbas po stretnutí v Paríži?

Paríž 9. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak,Efrem Lukatsky)

Dnes 9. 12. 2019 sa uskutoční v Paríži stretnutie Normandskej štvorky o Ukrajine, toto stretnutie môže ovplyvniť vývoj občianskej vojny v krajine, ktorá sa začala po Majdane 2014, kedy sa Donbas odmietol podriadiť rozkazom Kyjeva a ukrajinských banderovcov. Informácie o tom, čo môžeme očakávať na stretnutí Normandskej štvorky v Paríži, kde sa môžu stretnúť aj prezidenti Vladimir Putin a Volodymyr Zelenskyj, prinieslo viacero ruských portálov a serverov

Podľa portálu RusVesna neprinesie stretnutie v Paríži nič nového a konflikt bude s vysokou pravdepodobnosťou pokračovať aj naďalej, pretože Američania potrebujú konflikt na Ukrajine kvôli svojmu geopolitickému tlaku voči Rusku v súčasnej hybridnej vojne, ktorú voči Rusku Američania vedú.

Ruský prezident Putin nie je v takej pozícii, aby musel prijímať americké predstavy a bude Američanom v súčasnej hybridnej vojne i naďalej odolávať, Američanom ich plány nevychádzajú tak ako si predstavovali. Kyjev je plne závislý od Američanov a Ukrajina predstavuje pre USA a EÚ už značné finančné bremeno.

Konflikt na Donbase je vnútorný ukrajinský konflikt a závisí od politickej vôle Washingtonu a následne aj Kyjeva, aký postoj  Ukrajina zaujme. Američania potrebujú tlačiť na Rusko, vnútorný konflikt na Ukrajine predstavujú ako ruskú agresiu a následne v EÚ vyhrocujú vzťahy voči Rusku, len aby prinútili európskych vazalov k poslušnosti.

Obyvatelia Donbasu však odmietajú plniť americké predstavy a Ukrajinci nemajú dostatok sily, aby prinútili Donbas zmieriť sa banderovštinou na Ukrajine. Banderovci sú pre Donbas neprijateľní, ukrajinskí vojaci záujem na predlžovaní konfliktu nemajú, značne zvoľnili aj banderovci, ktorí utrpeli v dobrovoľníckych práporoch ťažké straty. Vojnu naopak podporujú neonacisti a banderovci z práporu Azov, ten však nebojuje v nebezpečných oblastiach frontovej línie. Azov je ozbrojené zoskupenie pod kontrolou Bileckého a Avakova.

Vyriešiť konflikt na Ukrajine majú záujem aj Francúzi a Nemci, nechce sa im totiž Ukrajinu financovať. Rusi sú pripravení s Ukrajincami komunikovať aj podľa “gruzínskeho scenára”, to znamená že aj vo formáte, keď sa Ukrajinci podobne ako kedysi Gruzínci pokúsia značne obmedziť diplomatické kontakty s Ruskom.

Gruzínsky scenár však môže viesť k vážnym nedorozumeniam a problémom, o čom sa presvedčili Gruzínci, keď v roku 2008 zaútočili na Osetíncov a ruské mierové jednotky v južnom Osetínsku. Po niekoľkých dňoch bojov  prinútila ruská armáda Gruzíncov, podporovaných Američanmi, ukončiť bojové akcie a pokorne prijať ruské podmienky. Konflikty v Abcházsku a Osetínsku, ktoré Gruzínci prehrali, značne schladili gruzínske horúce hlavy a pre Saakašviliho konflikt v Osetínsku znamenal začiatok jeho politického konca.

Podľa portálu RusVesna sa po stretnutí v Paríži čoskoro stretne ruský minister zahraničných vecí Lavrov s americkým ministrom zahraničných vecí Pompeom a americkým prezidentom Trumpom. Pompeo a Lavrov sa stretnú vo Washingtone dňa 10.12.2019, informácie o stretnutí potvrdil aj Wasghinton Post. Podľa amerického denníku budú Rusi a Američania riešiť nielen situáciu ohľadne Ukrajiny, ale aj Iránu, napätie v súvislosti so Severnou Kóreou, ktorá začína opäť potvrdzovať svoje jadrové ambície. Američania a Rusi budú rokovať o možnostiach vzájomnej kontroly vlastných ozbrojených síl a prípadných nových bilaterálnych dohodách.

Portál RusVesna publikoval aj materiál ruského analytika Denisa Grigorjuka, ktorý sa venoval vývoju situácie na Donbase. Grigorjuk v úvode tvrdí, že ešte niekoľko týždňov dozadu bola väčšina odborníkov v súvislosti s možným stretnutím ohľadne Donbasu skeptická, stretnutie v Paríži milo prekvapilo, napriek tomu významnejšie zmeny Grigorjuk na Donbase neočakáva. Posledná významná akcia pred stretnutím v Paríži medzi Kyjevom a Donbasom sa uskutočnila v septembri 2019, kedy si obe strany vymenili svojich zajatcov, nedalo sa však tvrdiť, že vzájomné vzťahy sa zlepšili.

Po porážke Porošenka v prezidentských ukrajinských voľbách nedokázal nový prezident Zelenskyj splniť takmer nič z toho, čo prisľúbil Porošenko po katastrofálnych porážkach ukrajinskej armády v období 2014-2016. Len s obrovskými ťažkosťami dokázal Zelenskyj presadiť stiahnutie ukrajinskej armády z frontovej línie začiatkom novembra 2019, čo však banderovci považujú na Ukrajine za znak zrady, časť amerických jastrabov neustále tlačí Ukrajinu do konfrontácie.

V Paríži sa teda stretnú Putin, Macron, Zelenskyj, Merkelová, tí budú riešiť politickú občiansku vojnu na Ukrajine. Čo však očakávajú od stretnutia obyvatelia Donecka a Luhanska? Tí sú viac menej takisto skeptickí, neveria, že sa konflikt v najbližšej dobe skončí. Ukrajinskí stúpenci majdanu vnímajú konflikt ako vojnu Ruska a Ukrajiny, dôkazy o tom, že ruské vojská sa na Ukrajine nikomu nepodarilo nájsť ako aj skutočnosť, že Ukrajina a Rusko nie sú vo vojnovom stave, považujú za irelevantné.

Ukrajinci najmä z oblastí nepoznačených vojnou z nacionalistických dôvodov budú tlačiť na Zelenského, aby konflikt na východe Ukrajiny pokračoval.  Nechcú si však uvedomiť, že predlžovanie vojnového konfliktu na Donbase môže mať katastrofálny dopad na budúcnosť Ukrajiny, krajina sa postupne čoraz viac destabilizuje.