Môj profil 
Predplatné
Počas poslaneckej rozpravy povedal, že ak sa premiéri a prezidenti členských krajín na júnovom summite Európskej únie 28.-29. júla nedohodnú na reforme spoločného európskeho migračného a azylového systému, europarlament bude musieť zakročiť na Súdnom dvore EÚ v zmysle článku 265 Zmluvy o fungovaní EÚ, čiže zažalovať Radu za “zlyhanie”.
Výzvu pre lídrov EÚ ukončiť názorové nezhody a pokročiť v reforme azylového systému predniesli viacerí europoslanci a predseda EP Antonio Tajani v tejto súvislosti uviedol, že europarlament už svoju pozíciu k reforme Dublinu dávno prijal.
Líder ALDE počas svojho prejavu skritizoval Radu EÚ, že neprijala potrebné opatrenia na ukončenie migračnej krízy. V tejto súvislosti upozornil, že od roku 2014 sa v Stredozemnom mori utopilo viac ako 10.000 mužov, žien a detí.
“Nechcem ukazovať prstom na žiadnu členskú krajinu, nie na Taliansko, nie na Maltu, a určite nie na Španielsko,” upozornil v pléne EP na súčasný spor okolo lode Aquarius s 629 utečencami na palube, ktorí boli zachránení pred utopením. Loď je od soboty neďaleko brehov Sicílie, keďže Taliansko jej nepovolilo zakotviť a požadovalo to od Malty. Tá tiež odmietla, ústretovosť však prejavilo Španielsko.
Verhofstadt upozornil, že je príliš ľahké obviniť maltského premiéra Josepha Muscata alebo nového talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho, lebo “je príliš ľahké dávať morálne lekcie zo severu na juh, kým sa severné krajiny skrývajú za protieurópskym a nefunkčným azylovým systémom”.
“Ukazujem prstom na všetky členské štáty, na Európsku radu. Tragédiou v Stredomorí je ich chyba, ich kolektívna zodpovednosť. Je ich zodpovednosťou, že dva roky po tom, ako Európska komisia navrhla reformu Dublinu, ešte stále nemajú jasnú pozíciu.
Členské štáty odmietajú Európskej únii prijať plnú zodpovednosť za ochranu jej vonkajších hraníc,” upozornil Verhofstadt a dodal, že túto povinnosť Európania presunuli na Turecko a teraz ju chcú presunúť na zločinecké gangy, ktoré terorizujú Líbyu.
Podľa jeho slov by lídri členských krajín EÚ mali prijať dva nevyhnutné kroky: dohodnúť sa na spoločnom stanovisku k reforme Dublinského nariadenia a vytvoriť prijímacie strediská (hot-spoty) na území afrických krajín, cez ktoré tranzitujú migranti a v rámci ktorých by utečenci mali mať možnosť požiadať o azyl a ochranu EÚ.
Bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ sa 5. júna na zasadnutí ministrov vnútra členských krajín Únie v Luxemburgu nepodarilo dosiahnuť kompromis na odblokovanie stagnujúcej reformy európskeho azylového systému. Kompromisný návrh pripúšťal prideľovanie žiadateľov o azyl po členských krajinách Únie – tak ako to požaduje Taliansko a Grécko -, ale povinné relokácie by mali nastať len v krajnom prípade, ak neuspejú prvotné opatrenia v podobe finančnej a technickej podpory automaticky spustené v čase vypuknutia novej migračnej krízy. V takomto prípade by na presadenie mechanizmu relokácií stačila kvalifikovaná väčšina hlasov členských štátov.
.jpg)
