Caracas 6. marca (TASR/HSP – Foto:TASR)

Latinsko-americká ikona je mŕtva. Za všetko vraj môžu Američania?!

Venezuelský prezident Hugo Chávez je mŕtvy. Oznámil to viceprezident Venezuely Nicolas Maduro. Informovala o tom agentúra AP.

Venezuelský viceprezident Nicolás Maduro dnes oznámil, že za rakovinou, ktorá sužuje prezidenta Huga Cháveza, bol “útok” jeho nepriateľov. Údajne ide o ďalšie spomedzi mnohých sprisahaní, ktoré proti nemu viedli počas 14 rokov na čele krajiny, informovala agentúra Reuters.

Maduro to povedal v priamom televíznom prenose zo stretnutia popredných politických a vojenských predstaviteľov v prezidentskom paláci.

Ďalej uviedol, že Venezuela pripravuje “špeciálne opatrenia”, ktorými chce odpovedať na eskaláciu komplotov voči vláde počas Chávezovho boja s chorobou. “Preskúma to špeciálna komisia. Máme už indície a príde chvíľa, keď toto vyšetrovanie uskutočníme,” povedal Maduro.

Vyhostili amerického diplomata, pretože chcel podnecovať k vojenskému prevratu

V takmer hodinovom vystúpení Maduro tiež oznámil, že Venezuela vyhostila amerického diplomata za pokus o podnecovanie vojenského prevratu proti prezidentovi, dodal. Ide o vojenského atašé Davida del Mónaca, ktorý sa mal stretnúť s predstaviteľmi venezuelskej armády a pokúsiť sa destabilizovať krajinu.

Diplomat, ktorého Maduro obvinil aj z vojenskej špionáže, má na opustenie Venezuely 24 hodín.

Venezuelská vláda v pondelok informovala o prudkom zhoršení zdravotného stavu 58-ročného Cháveza. Zhoršili sa mu ťažkosti s dýchaním a sužuje ho nová vážna infekcia dýchacích ciest, súvisiaca s jeho oslabenou imunitou.

Prezidentské právomoci dočasne preberá predseda Národného zhromaždenia, ktorým v súčasnosti je Diosdado Cabello

Prezidentské voľby vo Venezuele sa po úmrtí dlhoročného prezidenta Huga Cháveza uskutočnia najneskôr do 30 dní, pričom do zvolenia novej hlavy štátu bude prezidentské právomoci vykonávať viceprezident Nicolas Maduro. Oznámil to dnes venezuelský minister zahraničných vecí Elias Jaua.

Šéf diplomacie ďalej podľa agentúry AP uviedol, že Maduro bude prezidentským kandidátom vládnucej Jednotnej socialistickej strany Venezuely (PSUV).

Presný termín prezidentských volieb nebol zatiaľ stanovený.

“Viceprezident preberá právomoci. Voľby sa uskutočnia v najbližších 30 dňoch,” povedal Jaua podľa agentúry Reutes.

Jaua pre vysielaciu sieť Telesur uviedol, že Chávez vlani v decembri pred smrťou jednoznačne povedal, ako by sa malo postupovať v prípade jeho úmrtia.

Chávez vtedy uviedol, že Maduro by sa mal stať kandidátom socialistov a zároveň by mal aj nové voľby pripraviť.

Venezuelská ústavy konštatuje, že prezidentské právomoci dočasne preberá predseda Národného zhromaždenia, ktorým v súčasnosti je Diosdado Cabello, v prípade, že prezident nemohol zložiť sľub. Cháveza zvolili vlani v októbri, pričom slávnostný sľub neskladal, napísala AP.

Reakcie svetových lídrov

TASR prináša reakcie svetových lídrov a osobností na úmrtie dlhoročného prezidenta Venezuely tak, ako ich priniesla agentúra Reuters.

– Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun: “Vyjadrujem najhlbšiu sústrasť venezuelskému ľudu”.

– Americký prezident Barack Obama: “Spojené štáty v tejto náročnej chvíli po úmrtí prezidenta Cháveza potvrdzujú svoju podporu venezuelskému ľudu, ako aj svoj záujem budovať konštruktívny vzťah s venezuelskou vládou… Spojené štáty v čase, keď Venezuelčania otvárajú novú kapitolu svojej histórie, zostávajú verné politike, ktorá podporuje demokratické princípy, vládu zákona a rešpektovanie ľudských práv”.

– Brazílska prezidentka Dilma Rousseffová: “Dnes zomrel veľký muž Latinskej Ameriky. V mnohých prípadoch brazílska vlády nie vždy súhlasila s prezidentom Hugom Chávezom. Dnes však, ako obyčajne, v ňom nachádzame veľkého vodcu, nenahraditeľnú stratu a, nadovšetko, priateľa Brazílie”.

– Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos: “Posadnutosť, ktorá nás zjednocovala a ktorá bola základom nášho mierového vzťahu bol mier medzi Kolumbiou a krajinami regiónu. Ak by sa nám podarilo napredovať v pevnom mierovom procese, je to aj vďaka oddanosti a bezhraničnej vernosti prezidenta Cháveza a venezuelskej vlády”.

– Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin: “Je to tragédia. Bol to veľký politik”.

– Minister zahraničných vecí Británie William Hague. “Informáciu o smrti prezidenta Huga Cháveza som vzal so zármutkom. Ako prezidentovi Venezuely počas ostatných 14 rokov by som mu chcel vyjadriť sústrasť. Okrem toho by som chcel vyjadriť sústrasť rodine a venezuelskému ľudu”.

Americký herec Sean Penn: “Dnes Spojené štáty prišli o priateľa, o ktorom nikdy netušili, že ho majú. Chudobní ľudia na celom svete prišli o svojho zástancu. Prišiel som o priateľa, ktorý bol pre mňa požehnaním. Moje myšlienky sa upriamujú k rodine prezidenta Cháveza a k ľudu Venezuely”.

Prečítajte si stručný prehľad udalosti v živote tohto zaujímavého Latinskoamerického politika

Hugo Chávez sa narodil 28. júla 1954 v Sabanete na juhu Venezuely, pochádzal z učiteľskej rodiny. Rodičia syna dali študovať do Venezuelskej vojenskej akadémie, kde získal diplom vojenských vied a umení. Na Univerzite Simóna Bolívara v Caracase študoval v rokoch 1989-90 politické vedy.

Dňa 24. júla 1983, na 200. výročie narodenia Simóna Bolívara, osloboditeľa Venezuely a ďalších španielskych kolónií v Južnej Amerike, Chávez v radoch armády založil Bolívarovo revolučné hnutie 200 (Movimiento Bolívariano Revolucionario 200, MBR-200) socialistického zamerania.

Členovia MBR-200 na čele s Chávezom sa 4. februára 1992 pokúsili o zvrhnutie vtedajšieho prezidenta Carlosa Andresa Peréza. Prevrat s názvom Operácia Ezequiel Zamora sa skončil neúspešne a Chávez bol na dva roky uväznený. Sám toto obdobie nazýval “väznením cti”. Vo väznici sa mu podarilo nahrať na videopásku prejav, v ktorom vyzýval na povstanie. Videopásku odvysielali v noci na 27. novembra 1992 počas štátneho prevratu, ktorý zorganizovali členovia MBR-200. Aj keď MBR-200 na niekoľko minút dostalo krajinu pod kontrolu, puč sa napokon skončil neúspešne.

V roku 1994 Cháveza z väzenia prepustili. Hneď, ako sa dostal na slobodu, založil politickú stranu Hnutie piatej republiky (Movimiento Quinta República, MVR), čo bola civilná verzia MBR-200. Práve na čele MVR sa o štyri roky neskôr dostal k moci.

Víťazom prezidentských volieb vo Venezuele 6. decembra 1998 sa stal ľavicou podporovaný Chávez so ziskom 56,2 percenta hlasov, čo bol dovtedy najvyšší počet odovzdaných hlasov kandidátovi v prezidentských voľbách v krajine. Bývalý výsadkár venezuelskej armády Hugo Chávez zložil 2. februára 1999 v Caracase prezidentskú prísahu.

V rámci inauguračnej slávnosti Hugo Chávez vtedy zopakoval sľub z predvolebnej kampane, že sa vo Venezuele, juhoamerickej krajine bohatej predovšetkým na ropu, pokúsi presadiť potrebné demokratické reformy. V päťročnom pracovnom programe mladého, ambiciózneho prezidenta figurovali na poprednom mieste transformácia politických inštitúcií, redistribúcia bohatstva, plynúceho z ropného priemyslu, realizácia potrebných zmien v ústave krajiny a boj proti korupcii.

Obyvatelia Venezuely 25. apríla 1999 v referende rozhodli o zložení nového Národného zhromaždenia s tým, že v roku 2000 sa uskutočnia nové všeobecné voľby vrátane prezidentských. Noví členovia zhromaždenia, prevažne bez politických skúseností, mali za tri mesiace napísať novú ústavu, ktorá mala nahradiť Základný zákon krajiny z roku 1961. V ďalšom referende roku 1999 ju občania schválili.

V sľúbených všeobecných voľbách 30. júla 2000 bol Chávez znova zvolený za prezidenta s 60 percentami hlasov. MVR získalo 76 zo 165 kresiel v už jednokomorovom parlamente. Do volieb išiel s cieľom konsolidovať výrazný vplyv armády v spoločnosti, zlepšiť ekonomiku krajiny a bilanciu zahraničného obchodu, znížiť infláciu a vybudovať infraštruktúru krajiny.

Zamestnávatelia a odborové organizácie vyzvali 10. decembra 2001 na generálny štrajk proti ekonomickým opatreniam Cháveza. Venezuela, tretí najväčší vývozca ropy na svete, sa dostala do problémov. Boli to následky po teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001, keď nastala prudká zmena kurzov ropy. Vo Venezuele to vyvolalo hospodársku krízu.

Predstavitelia ropných skupín v krajine v spolupráci s majiteľmi televíznych spoločností zorganizovali proti Chávezovi 12. apríla 2002 štátny prevrat. Chávez bol zatknutý a zriadená bola nová samozvaná vláda na čele s predsedom obchodnej komory Pedrom Carmónom, ktorý 13. apríla 2002 rezignoval a moci sa dočasne ujal Chávezov viceprezident Diosdado Cabello. Po návrate Cháveza mu opäť odovzdal prezidentskú moc.

Stovky opozičných demonštrantov žiadajúcich referendum o zotrvaní Cháveza vo funkcii sa dostali 1. marca 2004 v Caracase do konfrontácie s Národnou gardou, ktorá použila proti nim slzotvorný plyn a gumené projektily. Volebný úrad Venezuely 4. júna 2004 dal definitívne zelenú pre usporiadanie referenda o prípadnom odvolaní Huga Cháveza z funkcie prezidenta.

Referendum o predčasnom odvolaní prezidenta sa konalo 15. augusta 2004. Za zotrvanie prezidenta v úrade sa vyjadrilo 58 percent zúčastnených voličov, v neprospech Cháveza bolo 42 percent dospelých obyvateľov Venezuely.

Keďže venezuelská ústava nedovolila Hugovi Chávezovi znovu kandidovať v prezidentských voľbách, parlament odsúhlasil 21. augusta 2007 dôležité zmeny ústavy, ktoré po konečnom schválení v referende umožnia prezidentovi Chávezovi opäť kandidovať a stáť na čele krajiny neobmedzene dlhý čas a uskutočniť vlastnú podobu socialistickej revolúcie.

Vodca Bolívarskej revolúcie vo Venezuele bol obľúbený vďaka svojim štedrým potravinovým a medicínskym programom zameraným za zlepšenie životov chudobných Venezuelčanov.

Prezident Chávez výnosom z 27. februára 2007 znárodnil všetky ropné projekty v povodí Orinoca. Podľa dekrétu museli zahraničné firmy, ktoré sú aktívne v povodí Orinoca, akceptovať vytvorenie spoločných podnikov, v ktorých má venezuelský štát väčšinu. Podriadiť sa museli spoločnosti Exxon Mobile, Chevron, ConocoPhillips, Total, British Petroleum a Statoil. Koncerny, ktoré rešpektovali dekrét, mohli zostať v krajine, ostatné ho museli opustiť. Chávez znárodnil aj elektrárne a najväčšiu telekomunikačnú spoločnosť krajiny. Pokračoval v znárodňovaní aj v auguste 2008, boli to cementárne a tiež oceliarne Sidor. Chávez nariadil 4. marca 2009 vyvlastnenie jedného zo závodov amerického potravinárskeho koncernu Cargill v krajine, lebo údajne nedodával do spotrebiteľskej siete ryžu za cenu stanovenú vládou. Prezident pohrozil aj majiteľom najväčšieho venezuelského potravinárskeho podniku Empresas Polar, že znárodní aj ich majetok.

Venezuela sa 1. mája 2007 rozhodla ukončiť svoje členstvo v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a vo Svetovej banke (SB).

Od roku 1998 bol Chávez v Latinskej Amerike najostrejším kritikom zahraničnej politiky USA a politiky voľného trhu. Na medzinárodnej scéne má za sebou niektoré sporné momenty. Na Valnom zhromaždení OSN raz nazval amerického prezidenta Georgea W. Busha “diablom”, na summite v Čile bývalého španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara zasa “fašistom” a nového amerického prezidenta Baracka Obamu “hlupákom” v televíznom vysielaní 22. marca 2009 za to, že povedal, že Chávez exportuje terorizmus.

Chávez za ostatných desať rokov zmenil zástavu i emblém krajiny a zaviedol novú časovú zónu, do ktorej patrí len Venezuela.

Venezuelského prezidenta naposledy potvrdili voliči na ďalšie šesťročné funkčné obdobie, už štvrté, vo voľbách 7. októbra 2012, keď zdolal protikandidáta Henriqueho Caprilesa.

Chávez kandidoval napriek tomu, že mu v roku 2011 diagnostikovali rakovinu. Na jej odstránenie absolvoval na Kube dovedna štyri operácie, naposledy 11. decembra 2012, odkedy sa neobjavil na verejnosti. Venezuelská vláda deň pred jeho smrťou oznámila, že sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil. Sužovali ho najmä problémy s dýchaním a infekcia dýchacích ciest. Zomrel vo vojenskej nemocnici v Caracase.