Veľvyslanec USA proti ruskému expertovi? Slabota!

Bratislava 16. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Veľvyslanec USA na Slovensku Sterling zareagoval na interview predsedu Výboru Štátnej dumy Ruskej federácie pre vzdelávanie a vedu Viačeslava Nikonova uverejnené v Hospodárskych novinách (13.06.2018), ktoré V. Nikonov poskytol na okraj Medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC v Bratislave. Americký diplomat sa vo svojom článku uverejnenom v tých istých novinách (22.06.18)  rozhodol „poopraviť fakty“ o politike Ruska, ktoré uviedol ruský expert. Urobil to však v duchu mainstreamovej propagandy a ako sa hovorí vo futbale, „trafil vedľa“.

So zverejnením komentára Veľvyslanectva Ruska na Slovensku boli ako prvé oslovené Hospodárske noviny. Tie však uverejniť komentár odmietli. V ich ponímaní znamená sloboda slova dať priestor iba americkej strane. Z tohto dôvodu komentár Veľvyslanectva Ruska na Slovensku publikujeme na Hlavných správach.

V prvom rade veľvyslanec nesúhlasí s tvrdením V. Nikonova, že obyvatelia Krymu sa demokraticky rozhodli pripojiť k Rusku. Podľa názoru amerického diplomata, „Rusko vpadlo na Ukrajinu a prinútilo obyvateľov Krymu, aby sa zúčastnili na nelegálnom, umelo vytvorenom referende pod drobnohľadom ozbrojených ruských jednotiek“.

Chceli by sme pripomenúť, a to nielen veľvyslancovi, že ruské vojská sa nachádzali na území Krymu aj predtým, než sa stal súčasťou Ruskej federácie, na základe Dohody o statuse a podmienkach dislokácie Čiernomorskej flotily Ruska na území Ukrajiny z roku 1997. Počet príslušníkov ruského kontingentu na polostrove podľa dohody nemal presiahnuť 25 000, ale v marci 2014 ich tam bolo dokonca menej, len okolo 20 000. Samotný nápad, že jeden milión dvesto tisíc obyvateľov Krymu sa dá „prinútiť“, aby prišli do volebných miestností, znie až príliš kovbojsky. Príslušníci ruskej armády len zaisťovali bezpečnosť plebiscitu. Išlo o slobodnú vôľu Krymčanov, z ktorých 96 % hlasovali za to, aby sa Krym stal súčasťou Ruska. Čo môže byť demokratickejšie než referendum? Každý, kto o tom pochybuje, môže ísť na Krym a porozprávať sa s tamojšími ľuďmi.

Rovnakým faktom je však to, že napríklad v Kosove sa nekonalo nijaké referendum a jeho „nezávislosť“ bola výsledkom bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, ktoré malo za následok tisícky obetí aj z radov civilného obyvateľstva. Takýto vývoj udalostí je Spojeným štátom asi pochopiteľnejší a bližší, ale nám sú podobné spôsoby cudzie. My sme za mierové riešenie záležitostí.

Americký diplomat tiež vyjadruje pochybnosti o slovách V.Nikonova týkajúcich sa toho, že Washington porušuje Zmluvu medzi ZSSR a USA o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987, a tvrdí, že neexistujú žiadne fakty, ktoré by tieto slová podporili. Takéto tvrdenie sa však dá ľahko vyvrátiť.

Čoraz väčšie rozmery nadobúda program Pentagónu na vývoj a používanie útočných bezpilotných lietadiel, ktoré patria do kategórie rakiet stredného a krátkeho doletu. Existuje potenciálna možnosť použitia univerzálnych odpaľovacích blokov MK-41 v rámci pozemných komplexov Aegis Ashore na amerických základniach protiraketovej obrany v Európe na odpálenie rakiet stredného doletu Tomahawk a ďalších útočných raketových systémov. Modernizujú sa taktické jadrové zbrane USA rozmiestnené v Európe.

Rakety, ktoré sa v Spojených štátoch používajú ako ciele pri testovaní systémov protiraketovej obrany, sú svojimi parametrami totožné s balistickými raketami stredného a kratšieho doletu. Ich výroba môže svedčiť o vývoji technológií zakázaných Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu.

Pentagón na rok 2018 dostal prostriedky na vývoj mobilného pozemného raketového systému s dostrelom až 5500 kilometrov. Spojené štáty takto v podstate smerujú ku zmareniu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Konštruujú akési porušenia z našej strany a zatiaľ potichučky plánovite podkopávajú Zmluvu rovnako, ako svojho času urobili so sovietsko-americkou Zmluvou o protiraketovej obrane (PRO), keď od nej jednostranne odstúpili. Samozrejme, toto všetko veľmi znižuje úroveň bezpečnosti v Európe a vôbec vo svete.

Teraz o propagande a dezinformáciách. Veľvyslanec tvrdí, že USA rešpektujú slobodu slova a „neobmedzujú spravodajstvo o Rusku“, zatiaľ čo Moskva šíri dezinformácie a obmedzuje činnosť zahraničných médií a mimovládnych organizácií ako zahraničných agentov. Musíme pripomenúť, že pojem „zahraničný agent“ už dávno existuje v legislatíve samotných Spojených štátov, a Rusko sa pri prijímaní svojich zákonov v tejto oblasti v mnohom inšpirovalo touto „najdemokratickejšou krajinou na svete“.

O slobode slova v Spojených štátoch a objektivite informovania o našom štáte svedčí kampaň rozpútaná americkými úradmi proti televíznej stanici Russia Today, ktorú práve donútili, aby sa zaregistrovala ako zahraničný agent. Urobili tak z pochopiteľných dôvodov, stanica totiž ponúka americkej verejnosti odlišný od mainstreamu a nepohodlný Washingtonu názor na dianie vo svete – na rozdiel od New York Times, CNN alebo ABC, ktorých správy samotný americký prezident Donald Trump neraz označil za „fake news”.

Čo sa týka prenasledovania médií, tak podľa údajov medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv boli za posledných 30 rokov trestne a súdne stíhané približne dve desiatky amerických novinárov, ktorí odhaľovali tajné operácie alebo nelegálnu činnosť amerických orgánov a výzvedných služieb na celom svete. Tento obraz dopĺňa aj to, ako tvrdošijne Washington ignoruje opakované prípady perzekúcie novinárov nepohodlných kyjevskému režimu na Ukrajine.

Nakoniec niekoľko slov k „ruskej agresii“. Rusko vojny nikdy nezačína, vždy ich len ukončuje. Ale Spojené štáty v druhej polovici 20. storočia a na začiatku tohto milénia viedli viac vojen, a to aj takých, ktoré samy rozpútali, než akýkoľvek iný štát sveta. Stačí len vymenovať zoznam krajín: Kórea, Vietnam, Laos, Irán, Libanon, Kuba, Grenada, Panama, Nikaragua, Juhoslávia, Irak, Líbya, Sýria, Afganistan, Jemen. Kto bude ďalší?..

Veľvyslanec píše, že USA majú záujem na zlepšení vzťahov s Ruskom. Aj my sme za dialóg. Lenže aby sa tak stalo, Washington by sa musel vzdať agresívneho mentorstva a nárokov na globálnu hegemóniu a pochopiť, že svet sa zmenil, že už nežije a nikdy nebude žiť podľa amerických vzorov.

Tlačové oddelenie Veľvyslanectva Ruska na Slovensku, 09.07.2018