Ako informuje agentúra Reuters, vraky lodí ležia v hĺbke pod asi 20 malými ostrovmi, ostrovčekmi a útesmi súostrovia Fournoi medzi väčšími ostrovmi Ikaria, Patmos a Samos vo východnej časti Egejského mora. Niektoré z nich síce pochádzajú aj z 20. storočia, ale veľká väčšina zo starovekého gréckeho, rímskeho a byzantského obdobia.

Odborníci hovoria o vzrušujúcej predstave, keď tieto lode plné nákladu sa svojho času plavili cez Egejské more, Stredozemné more a Čierne more čeliac náhlym divokým búrkam a skalnatým útesom, na ktoré narazili. Zlé počasie je najpravdepodobnejším vysvetlením toho, prečo sa všetky lode potopili vcelku v tej istej nepokojnej oblasti.

“Medzi ostrovmi sú úzke priechody, veľa zálivov a klesajúci vietor z hôr, z čoho vzniká náhly vietor. Nie je to náhoda, že v týchto pasážach bolo zistené veľké množstvo vrakov … ak nastane náhla zmena smeru vetra a ak kapitán pochádza z inej oblasti a nebol oboznámený s osobitosťami miestnej klímy, mohol ľahko skončiť stratou kontroly nad loďou a spadnutím na skaly,” vysvetľuje vedúci archeologického projektu Fournoi George Koutsouflakis.

Vedelo sa, že takto skončilo množstvo lodí. Medzinárodný tím už v roku 2015 našiel 22 vrakov, teraz je ich až 58 s tým, že na morskom dne je ešte viac takýchto tajomstiev.

Z dna mora sa z vrakov vyzdvihlo už viac ako 300 starožitností, najmä amfory, ktoré sa v staroveku zvykli používať hlavne na prepravu kvapalín a polokvapalín, takže nákladom bolo “väčšinou víno, olej, rybacie omáčky a možno med”, vraví Koutsouflakis.

UNDER THE SEA: Archaeologists have discovered at least 58 shipwrecks, many laden with antiquities, in an underwater ship graveyard in Greece, in what they say may be the largest concentration of ancient shipwrecks in the Aegean Sea and possibly the Mediterranean to date. pic.twitter.com/8HJ9SNiRwq

— CBS Evening News (@CBSEveningNews) 11. októbra 2018

Neporušené a aj vcelku nezničené vraky sú vo veľkých hĺbkach medzi 40 až 60 metrov, vďaka čomu sa zachovali, pretože ich nebolo možné ľahko vykradnúť.

“Ja by som to nazval pravdepodobne jedným z najvyhľadávanejších archeologických objavov storočia v tom, že teraz máme nové poznatky o navigačnej ceste, ktorá spájala staroveké Stredomorie,” poznamenal Peter Campbell z Námornej nadácie RPM.

Plavidlá totiž prepravovali tovar po trasách Čierneho mora, Grécka, Malej Ázie, Talianska, Španielska, Sicílie, Cypru, Levantu, Egypta a severnej Afriky. A Fournoi bol zastávkou pre lode, kde často strávili noc. V neskorších dobách bol považovaný za útočisko pirátov, ktorých sem lákalo veľké množstvo plavidiel naložených bohatým nákladom. Takže okrem zlého počasia bolo dôvodom potopenia aj pirátstvo.