Veľkonočné tajomstvá: Temnota noci zvíťazila, ale rozohnali ju zore veľkonočného rána

Bratislava 18. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Dan Balilty)

Jarná príroda prebúdza spomienky a túžby. Opeknela zlatým dažďom, nádejou sa zelenajú lesy, radosťou košaté nevesty v bielom a ružovom, slávičí spev znie nocami, potôčik neúnavne žblnkoce, smutné vŕby pletú korbáče a rastúci mesiac  prináša najväčšiu drámu v histórii, hlavné sviatky kresťanov  – Veľkú Noc

Vo štvrtok úzkosť a krvavá modlitba, zrada za tridsať strieborných, trojnásobné zapretie budúceho zástupcu, zbabelosť priateľov, ľahostajnosť davu, falošné svedectvá, surové vyšetrovanie, tŕňová koruna, násilné referendum, zmanipulovaný súd a nespravodlivý rozsudok.

Na konci piatkovej cesty je Kalvária, absolútna osamelosť, dezorientovaní priatelia, pomoc Afričana Šimona, nebojácny súcit žien, barbarské ukrižovanie, bolesť, beznádej, osamelosť, plačúca matka pod krížom a potupná smrť. Ľudsky povedané všetko sa skončilo krachom a fiaskom. Priatelia sa rozutekali a rezignovali pred triumfom zla. Temnota noci zvíťazila.

Smrť však bola iba prelúdiom vzkriesenia, rozohnali ju zore veľkonočného rána. Mária tú noc čakala a dočkala sa. Ranné lúče pozlátili prázdny hrob, v ktorom zaznelo: „Nebojte sa! Vstal z mŕtvych, nie je tu!“

Prázdny hrob je hlavný argument našej viery, je prísľubom aj nášho zmŕtvychvstania, ním sa začala nová éra ľudstva. Vzkriesený Kristus už nespomína tých, čo ho zradili a ukrižovali, díva sa dopredu a hore, kde má u Otca pre verných veľa príbytkov.

Život Krista, smrť a vzkriesenie je radostným posolstvom, ktoré nám pomáha chápať zmysel utrpenia. Nemôže nás nechať ľahostajnými. Oslobodil nás od našich vín a  otvoril nám vstup do nového života. Ukázal, že smrťou sa život nekončí, iba mení.

Odvaľme preto zo sŕdc kamene predsudkov, zbúrajme v hlavách múry nedôvery. Kristus pozýva aj nás do Galiley, aby sme ho tam stretli, povzbudzuje nás k prekonaniu strachu a vyzýva nás vziať svoj kríž, zaprieť sa a nasledovať ho, lebo on je cesta, pravda a život.

Niekto povedal, že civilizácia je vybudovaná na troch pahorkoch – na Akropole, Kapitole a Golgote. Jej základy stoja na umení, vede a demokracii starého Grécka, na práve spravodlivosti a sile Ríma a aj na láske, obeti a kríži Golgoty.

Ideme životom, trápime sa, bojujeme, padáme, vstávame a zasa padáme a na konci nás čaká kríž smrti, ale ak chceme, aj veľkonočné ráno. Len semeno, ktoré zahynie dáva stonásobnú úrodu, len cez utrpenie sa dá prísť k hviezdam.

Využime sviatočné chvíle, zamyslime sa sami, aj v kruhu rodiny, nad svojim životom a snažme sa v ňom niečo zmeniť k lepšiemu.

Prajem Vám spokojné prežitie veľkonočných sviatkov. Nech sa vám podarí precítiť veľkonočnú radosť, ktorú nám, napriek všetkému, nik nemôže vziať.

Dovoľte ešte pár asociácií na aktuálnu tému:

Farský kostol sv. Juraja vo Svätom Jure postavili v poslednej tretine 13. storočia. Vyhorel po tureckom vpáde v r. 1663, dnes majestátne stojí nad mestom. Katedrála Notre Dame de Paris bola postavená v r.1260 a dokončená v 14. storočí. Počas „Veľkej Francúzskej revolúcie“, ktorá začala v r. 1789, dvesto rokov pred našou „Nežnou revolúciou“, ho vyrabovali, poštátnili a katolícku cirkev surovo likvidovali. Revolucionári v roku 1789 dobyli Bastillu, napriek vtedajším zločinom je 14. júl štátnym sviatkom Francúzska.

15.4.1452 sa narodil Leonardo da Vinci, 15.4.1874 bola v Paríži prvá výstava impresionistov. 15.4.1912 sa potopil Titanik, tento deň je aj Svetovým dňom kultúry. 15. apríla 2019, tohoročný Veľký týždeň, začal šokom, vyhorela parížska katedrála Notre Dame, jeden z najslávnejších kostolov sveta, ktorý sa v poslednom čase stával skôr symbolom kultúry. Devastovali ho počas Francúzskej revolúcie, 230 rokov potom pred očami sveta vyhorel. Pripomenul nám, že bez Boha svet nefunguje.

Moja mama bola profesorkou francúzštiny. Milovala tento jazyk a počas 53 ročného života často spomínala na svoj polročný študijný pobyt v Lille v r. 1933. Francúzsko a Paríž sa stali aj mojimi obľúbencami, aj keď sa priznávam, že v posledných rokoch som prestával rozumieť tomu, čo sa tam deje. Nechápem množstvá imigrantov, hnutie žltých viest, ani útoky vlády a spoločnosti na kresťanstvo.

V tejto krajine veľkých umelcov, filozofov, spisovateľov a svätých rastie zmätok a neporiadok. Iba 2% občanov pravidelne navštevuje bohoslužby, stúpa počet znesvätených kostolov. Posledné dva mesiace horelo vo Francúzsku 11 kostolov, aj katedrála Sv. Sulpícia v Paríži, v ktorom sa „odohrávali“ fikcie Dana Browna.

Bez ohľadu na príčiny parížskeho požiaru, je to kľúčová téma na skúmanie znamenia časov, možno posledné memento Francúzsku, Európe a svetu.

Po ukrižovaní Krista nasledovalo slávnostné Vzkriesenie. Po zničení nádhernej katedrály nastane obnova francúzskeho a európskeho kresťanstva?

Jozef Mikloško