Môj profil 
Predplatné
Obec bola v roku 1946 rozdelená na slovenskú a ukrajinskú časť. Za kladné teda v súvislosti so vznikom hraničného priechodu považuje starosta Ľudovít Tóth najmä to, že sa môžu rodiny z týchto častí navzájom stretávať. “Teraz, keď Ukrajinci nemajú vízovú povinnosť, môžu prísť aj oni na našu stranu,” uviedol pre TASR. Záporne vníma neporiadok, ktorý po sebe Ukrajinci zanechajú najmä počas víkendov, kedy ich na Slovensko podľa jeho slov prichádza viac. “Musíme potom po nich upratať,” poznamenal.
Ďalším problémom, ktorý zaevidovala aj prihraničná obec Vyšné Nemecké v Sobranskom okrese, sú odstavené vozidlá. “Dosť veľa Ukrajincov pracuje na Slovensku. Kúpia si osobné autá a nechávajú nám ich na parkovisku. Niekedy tam stoja aj mesiace,” zdôraznil s tým, že im tak zaberajú miesta.
Nárast cestujúcich na tomto hraničnom priechode v smere na Slovensko po zavedení bezvízového styku v júni 2017 pre TASR potvrdila aj hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová. “Najviac vyťaženým mesiacom bol v tomto roku zatiaľ október s takmer 13.000 pešími cestujúcimi vstupujúcimi na územie SR z Ukrajiny. Najvyťaženejším dňom je už dlhoročne sobota, po nej nasleduje nedeľa a piatok,” uviedla.
Stúpajúcu tendenciu zaznamenávajú na tomto priechode pri vstupe do schengenského priestoru aj v posledných troch rokoch. Kým v roku 2015 to bolo spolu necelých 90.000 cestujúcich, o rok neskôr ich bolo už takmer 103.000. “K 11. decembru 2017 prešlo hranicou na Slovensko 111.488 peších cestujúcich a 274 cyklistov,” doplnila.
V susednej obci Ptrukša vnímajú Schengen skôr pozitívne. “Príslušníci pohraničnej stráže hliadkujú nepretržite v intraviláne a v extraviláne obce, čo znamená, že drobná trestná činnosť, resp. priestupky sú prakticky nulové,” uviedol pre TASR starosta Alexander Takács. Občania si už na ich prítomnosť privykli, niektorí policajti totiž pochádzajú aj z okolitých dedín. “Spočiatku si miestni museli zvyknúť aj na to, že občianske preukazy musia mať vždy so sebou pre prípadnú náhodnú legitimáciu,” doplnil. S príslušníkmi polície sa pravidelne stretávajú aj na úrovni starostov.
Občania z prípadných stretov s migrantmi podľa Takácsa príliš veľký strach nemajú. Situácií, keď polícia zaistila cudzinca pri obci, je podľa jeho slov stále menej vďaka uvedeniu kamerového systému do prevádzky na schengenskej hranici. “Títo utečenci sú vo väčšine prípadov podvedení ľudia, ktorí nemajú v úmysle škodiť občanom našej obce. Trestná činnosť súvisiaca s pašovaním cigariet a iných komodít skôr ohrozuje SR po stránke hospodárskej,” poznamenal.
Vstup Slovenska do schengenského priestoru dopravcom významne zjednodušil život. Podľa prezidenta Združenia cestných dopravcov Česmad Slovakia Pavla Jančoviča to znamenalo, že množstvá kamiónov už nestáli na hraniciach, tovar sa dostal rýchlejšie k zákazníkovi a nebolo už potrebné vybavovať veľa formalít.
“Jednoznačne treba povedať, bol to veľký krok vpred,” zdôraznil Jančovič pre TASR. Slovensko si pritom čoskoro pripomenie desiate výročie vstupu do Schengenu.
Jančovič si tak nevie predstaviť, keby sa znovu zaviedli kontroly na hraniciach. “Osobne si myslím, že dnes už nie sme pripravení na takúto situáciu a znamenalo by to úplný rozklad hospodárstva,” konštatoval.
Podľa neho by to predstavovalo úplnú deštrukciu systému, ktorý dnes funguje. Pozastavil by sa pohyb tovaru, ktorý by stál na hraniciach. V podnikoch by sa zvýšilo vytváranie tovarových zásob, pretože by nemohol fungovať presný režim zásobovania známy pod pojmom just in time. Za cestných dopravcov si tak tento scenár nevie predstaviť a už vôbec nie za výrobné a obchodné spoločnosti.
Podľa Radoslava Milča z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) by opätovné zavedenie bariér na hranice výrazne postihlo celý segment podnikania slovenských dopravcov a viedlo by to k jeho úpadku. “Zavedením hraničných kontrol by sa predĺžili lehoty prepravy, a tým zvýšili náklady na prevádzku. Jednoznačne by to malo dosah na pokles zákaziek a následne pokles prepravných kapacít slovenských dopravcov,” opísal Milčo.
Vstupom Slovenska do Schengenu pritom podľa jeho slov zaznamenali slovenskí dopravcovia výrazné zvýšenie prepravy zo Slovenska do členských štátov Európskej únie a späť. “Rozvoj celého segmentu nákladnej dopravy priniesol pre slovenských dopravcov aj možnosť poskytovať prepravné služby v iných členských štátoch Únie,” vysvetlil.
Život v prihraničných obciach Ulič a Nová Sedlica v Sninskom okrese sa od vzniku Schengenu výrazne nezmenil. Pre TASR to uviedli ich starostovia. Citeľný je v nich však podľa ich slov zvýšený počet policajtov, ktorý vnímajú viac pozitívne s ohľadom na bezpečnosť i tvorbu pracovných miest. Miestni obyvatelia si na nich už zvykli.
Starosta Uliča Ján Holinka za jedno z negatív považuje skôr to, že tam roky bojovali za otvorenie hraničného priechodu Ulič – Zabriď spájajúceho Ukrajinu so Slovenskom. “Tým, že sme v Schengene, je to trošku komplikovanejšie,” uviedol. Jeho vytvorenie by podľa jeho slov možno prilákalo turistov, otvorili by sa aj nové obchodné cesty, čo by možno trošku naštartovalo podnikanie v tomto regióne. “Tým, že sme tu v Národnom parku Poloniny, aj na ukrajinskej a poľskej strane je národný park, tí návštevníci tu chodia a tá Ukrajina ich láka,” poznamenal s tým, že by to zvýšilo atraktivitu územia.
Podobný názor zdieľa aj starosta Novej Sedlice Vasiľ Dinič. “Ulič – Zabriď by bol prínosný pre turistiku,” spomenul aj s ohľadom na bezvízový styk Ukrajincov. Naplnili by sa tak podľa jeho slov napríklad ubytovacie kapacity, ktoré sú v dedine k dispozícii.
“Je ho ťažké presadiť, lebo vraj nechcú urobiť ďalšiu dieru do Schengenu,” spomenul s tým, že ľudia, ktorí sú odhodlaní ísť na Ukrajinu, pôjdu aj dookola. Aj napriek tomu, že obe obce ležia takmer na hranici, najbližší priechod je totiž v Ubli, ktorá je od nich vzdialená približne 50 kilometrov. Podľa starostu Novej Sedlice však odtiaľ až po Stakčín nemajú takú dobrú infraštruktúru, “lebo s tým nám nikto nedokáže pomôcť”.
Podľa oboch starostov došlo v poslednom období však k jednej zmene týkajúcej sa utečencov. “Myslím si, že situácia s nimi sa upokojila vzhľadom na to, že idú inými trasami,” uviedol Holinka s tým, že si spomína aj na väčšiu skupinu okolo 30 ľudí. “Mali sme tu aj úmrtie Inda, ten pohyb bol viac badateľný,” poznamenal. Dinič v tejto súvislosti spomenul, že je ich tam už menej. “Pred niekoľkými rokmi boli tie návaly utečencov väčšie, ale nebol s nimi nikdy problém,” spomenul s tým, že bolo normálne, keď ich do obce zišlo päť či 15.
Starosta Uliča podotkol, že ich v súvislosti so Schengenom mrzí to, že čistenie hranice nerobia miestni ľudia, aby si aspoň finančne pomohli.
.jpg)
