“Veľká vojna 21. storočia je antropologická vojna”

Bratislava 2. apríla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Pixabay)

Álvaro Peñas z The European Cobservative urobil rozhovor s Miklosom Lukacsom. Miklos Lukacs de Pereny (Lima, 1975) je peruánsky akademik, ktorý sa špecializuje na filozofiu technológie. Získal doktorát v odbore manažment a magisterský titul v odbore inovačný manažment na Univerzite v Manchestri v Spojenom kráľovstve, magisterský titul v odbore medzinárodný rozvoj na Univerzite vo Wellingtone na Novom Zélande a diplom z veterinárnej medicíny na Universidad Mayor de Chile. Je tiež absolventom programu umelej inteligencie na Oxfordskej univerzite

V súčasnosti je docentom vedy a techniky na Univerzite San Martin de Porres v Peru a hosťujúcim profesorom etiky a techniky na Panamerican Business School v Guatemale. Prednášal na univerzitách v Essexe a Manchestri v Anglicku a ESAN v Peru, bol vedúcim výskumným pracovníkom na Mathias Corvinus Collegium v Maďarsku a hosťujúcim výskumným pracovníkom na Parížskom technologickom inštitúte. Svoju výskumnú prácu prezentoval na vedeckých a verejných konferenciách v Argentíne, Brazílii, Čile, Číne, Ekvádore, Anglicku, Francúzsku, Indii, Indonézii, Mexiku, Peru, Maďarsku, Rumunsku, Škótsku, na Kube a vo Švédsku. V súčasnosti pôsobí v Anglicku.

Lukacs práve vydal svoju prvú knihu Neo entes: V nej varuje pred nebezpečenstvami transhumanizmu. “Neo entity: technológia a antropologická zmena v 21. storočí” (Neo entities: Technology and anthropological change in 21st century).

Vo svojej knihe hovoríte o progresivizme ako o náboženstve. Ako toto náboženstvo predáva transhumanizmus?

Predáva sa ako materiálne zdokonalenie, ako idea pokroku, v ktorej sa človek zdokonaľuje, nahrádza Boha a stáva sa Bohom vďaka technológii. Problémom tohto prístupu je, že je to falošný a prázdny prísľub. Nevyhnutnou podmienkou tohto procesu je, že človek prestáva byť človekom. Pokročíte, ale cenou tohto pokroku je, že prestanete byť tým, čím ste. Takže homo sapiens môže prejsť do homo deus alebo do akejkoľvek formy, ktorú nazývam neo-entita. Technológia vám v podstate umožní byť tým, čím chcete byť, a to je jeden zo sľubov pokroku.

Tento technologický pokrok je sprevádzaný postmoderným morálnym pokrokom, v ktorom sa všetky hodnotové kategórie, ktoré židovsko-kresťanstvo ustanovilo v predchádzajúcich 2 000 rokoch, stávajú irelevantnými. Táto pokroková morálka je úplne protikresťanská. Budeme lepší po intelektuálnej, kognitívnej, fyzickej a morálnej stránke, ale táto morálka je amorálna, pretože nemá žiadne orientačné body ani vlajku. Je to relativistická morálka.

Myšlienka homo deus mi pripomína sovietskeho “nového človeka” a iné podobné experimenty, ktoré odtrhli človeka od jeho koreňov a formovali ho ako hlinu.

V skutočnosti táto myšlienka nového človeka nie je nová, siaha ďaleko do minulosti. Ako príklad uvádzam osvietenských mysliteľov 18. storočia, najmä markíza de Condorceta a Denisa Diderota, ktorí sa už vtedy pohrávali s touto myšlienkou večnej zdokonaliteľnosti človeka. Už Diderot predpovedal vznik “nadčloveka” prostredníctvom rekonfigurácie a redefinície ľudskej bytosti. V 18. storočí to nebolo možné, ale dnes to možné je. Technológie ako umelá inteligencia, editácia génov alebo robotika majú preukázateľný potenciál rekonfigurovať človeka ako druh.

Ak sa vrátime do minulosti, darvinizmus so svojou myšlienkou spoločného predka je torpédom do vodnej línie kresťanstva, ktoré stavalo človeka do osobitnej kategórie, ako obľúbené Božie stvorenie. Potom prišiel Herbert Spencer so sociálnym darvinizmom a “prežitím najsilnejších”, z čoho vznikol vedecký rasizmus a eugenika. Celý tento proces rozbíja kresťanskú vieru, že všetci sme si rovní, že všetci sme Božie deti, a v 20. storočí vidíme jeho dôsledky. Tieto dôsledky dobre ilustruje komunizmus a snaha o homo sovieticus, nepremožiteľného človeka, hoci nie v individuálnom, ale v kolektívnom aspekte, ako súčasť Sovietskeho zväzu.

Celá táto predstava o technologickom pokroku ako záruke lepšieho sveta sa však už ukázala ako falošná. Na začiatku 20. storočia sa hovorilo o konci vojny v dôsledku pokroku, ktorého výsledkom boli prvá a druhá svetová vojna.

Áno, táto myšlienka pokroku teda predpokladá, že ľudia sú nedokonalí, menejcenní a nežiaduci a že ich treba zlepšiť. Je to hlboko antihumanistická a antikresťanská idea pokroku. Je to antihumánna myšlienka. Hlavným kritikom tejto myšlienky pokroku je John Gray, najmä vo svojom diele Straw Dogs, kde uvádza, že je absurdné myslieť si, že technologický pokrok znamená morálny pokrok. Gray správne tvrdí, že ľudia sa nezmenili, sme v podstate rovnakí ako pred 2 000 rokmi.

Táto myšlienka sa však prelína všetkými postmodernými progresívnymi hnutiami: technológia je motorom zmeny. Preto bez ohľadu na politické alebo ekonomické diskusie nemožno súčasné procesy pochopiť bez zahrnutia vedeckej a technologickej premennej. Ak ich vynecháme, budeme konštruovať súčasnú politickú dynamiku, ktorá nie je presná. Napríklad to, čo vyvolalo prvú priemyselnú revolúciu, bola technológia, parný stroj. O tridsať rokov neskôr sa objavil textilný priemysel, t. j. technológia vygenerovala nový hospodársky proces: moderný kapitalizmus. Nové technológie sú rádovo lepšie ako parný stroj, pretože majú potenciál nielen modifikovať ľudské prostredie, ale aj rekonfigurovať samotného človeka. Tieto technológie dávajú vzniknúť novému ekonomickému modelu, ktorým je prechod od fyzickej k digitálnej ekonomike. Tento nový model vytvorí nové ekonomické mocenské vzťahy a nové formy politickej dynamiky. Preto čítať dnešnú politiku cez optiku minulosti, ako spor medzi ľavicovými a pravicovými frakciami, ktorý sa zrodil v 18. storočí, je anachronické. Vojna 21. storočia nie je len politickou, hospodárskou, kultúrnou alebo sociálnou vojnou. Veľkou vojnou 21. storočia je antropologická vojna medzi progresívnymi víziami, ktoré chápu človeka ako improvizovateľného, a tými, ktorí veria, že človek si musí zachovať svoju dôstojnosť a integritu. Ľudské bytosti v službách technológie verzus technológia v službách ľudských bytostí.

Sme svedkami toho, že v rôznych krajinách sa začínajú uplatňovať trans zákony. Ak pripustíme, že človek môže definovať svoje pohlavie podľa vlastnej vôle, neotvoríme tým dvere ďalším fenoménom, ako je trans-vek alebo trans-druh?

Práve o to ide. Tieto odchýlky od ľudských alebo iných druhov nazývam neo-osobnosti, hoci moja definícia sa neobmedzuje len na fyzický svet a zahŕňa aj digitálne výtvory. Už teraz sme svedkami tejto rekonfigurácie ľudskej bytosti, pretože je čoraz nemožnejšie dokonca rozlíšiť muža od ženy. V mene tohto technologického pokroku sa všetky kategórie ľudského bytia vyprázdňujú zo svojho ontologického obsahu. To znamená, že neexistuje jedna sexuálna kategória, ale stovky pohlaví, alebo že neexistuje rozdiel medzi dospelými a deťmi, a to nielen ontologicky, ale aj morálne, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré môžu robiť, a všetci sú zahrnutí do pojmu “osoby”. Preto počúvame od progresívnych politikov, že sexuálnu rozmanitosť si užívajú “osoby”, pokiaľ s ňou súhlasia.

Nebojíte sa, že vás obvinia z konšpiračných teórií?

Nie, nevadí mi to. Výraz “konšpiračný teoretik” tu vychádza z neznalosti ľudí o najnovšom vedeckom a technologickom vývoji, ako napríklad o tom, že mužské a ženské pohlavné bunky, t. j. spermie a vajíčka, možno získať z kmeňových buniek. To sa podarilo v roku 2014 a bolo to uverejnené v časopise Nature, najprestížnejšom vedeckom časopise na svete. To umožnilo Weizmannovmu inštitútu v Izraeli minulý rok vytvoriť z týchto gamét umelé myšie embryá. Technicky by sa spermie mohli získať z kmeňových buniek ženy, čím by sa z reprodukčného procesu vylúčil muž. A práve tu prichádza k novým maskulinitám, heteropatriarchátu a všetkým týmto brutálnym útokom na mužskosť.

A aký by bol účel, konečný cieľ celého tohto procesu rekonfigurácie?

To všetko má cieľ, ktorý vedie k hlavnej agende, ktorá reguluje všetky tieto zásahy, a tou je environmentálna agenda. Je to materská agenda progresivizmu, pretože na jej základe sa z environmentálnej krízy obviňuje človek. Človek so strašným nástrojom kapitalizmu je vinný za klimatické zmeny a predstavuje existenčné riziko. Je to “ľudský mor”, ktorý v roku 2013 vymyslel David Attenborough a ktorý kapitalizmus využíva na ničenie Matky Zeme, a preto je hrozbou pre existenciu nášho druhu. Toto existenčné riziko si vyžaduje opatrenia, ktoré sú morálne ospravedlniteľné na záchranu planéty. Tu nastupuje kontrola populácie a všetky agendy: potraty, LGBT ideológia, sexuálna výchova, radikálny feminizmus a trans ideológia. ‘Rozmanitosť’, v ktorej sú indoktrinované deti a dospievajúca mládež, podporuje neheterosexuálne sexuálne vzťahy, ktoré nevedú k rozmnožovaniu a usilujú sa v podstate o zníženie populácie.

Potom je tu feminizmus, ktorý nie je posilnením postavenia žien, ale snaží sa kriminalizovať prirodzené sexuálne správanie mužov. Potom prichádza speciesizmus a animalizmus, ktoré sa snažia zvýšiť morálku zvierat a znížiť morálnu kvalitu človeka. Humanizujete zviera a dehumanizujete človeka. A napokon eutanázia, ktorá podobne ako potraty objektivizuje a inštrumentalizuje ľudskú bytosť, ktorá sa stáva postrádateľným predmetom. Už nejde o to, aby sa tomuto človeku pomohlo prežiť, ale skôr o to, že v pomere nákladov a výnosov je lacnejšie ho zabiť.

Skutočné nebezpečenstvo celej tejto antropologickej vojny spočíva v tom, že podľa maltuziánskych a postdarwinistických kritérií sú nakoniec všetky prostriedky na zníženie nákazy oprávnené. Je to otvorene eugenický projekt a vieme, ako všetky tieto eugenické projekty v dejinách končia. Najväčším rizikom je, že všetka ľudská reprodukcia sa dostane do rúk technológie, a to by bol koniec človeka. Bol by to vznik homo deus, ale nie celej populácie, ale menšiny, ktorá tieto technológie ovláda, predáva, vyrába, reguluje a dohliada na ne. Už máme genetické preimplantačné techniky a techniky oplodnenia in vitro; v Spojenom kráľovstve už existuje zákon o troch rodičoch; univerzita v Eindhovene pracuje na vytvorení umelých ľudských materníc; a existujú dokonca popôrodné opatrovateľky s umelou inteligenciou, ktoré kontrolujú vývoj detí bez prítomnosti človeka. Toto nie je sci-fi, ale realita.

Existuje odpor voči tejto transhumanistickej agende?

Áno, existuje veľmi silný odpor. Problém je v tom, že väčšina ľudí cíti, že je to zlé, a odmieta trans, LGBT alebo feministické agendy, ale nevie presne, o čo v týchto agendách ide. A potom chýba politická iniciatíva, pretože obyvateľstvo bolo skrotené pod technikou vyčerpania a demoralizácie: COVID, hospodárska a energetická kríza atď. Problém je v tom, že ak ľudia včas nezareagujú, budeme veľmi skoro čeliť veľmi dobre zavedenému systému nátlaku prostredníctvom technologickej kontroly – [systému sociálneho kreditu], aký už existuje v Číne.