Môj profil 
Predplatné
Pravicová Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho získala približne 12 percent hlasov, čo je v porovnaní s voľbami v roku 2010 o vyše tri percentá menej.
Lídri koaličných strán v holandskej televízii pripustili, že voliči im vystavili účet za politiku úspor, zahŕňajúcu masívne škrty v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení.
Z protestného hlasovania voličov profitovali ľavicové opozičné strany a pravicový populista Geert Wilders. Ľavicovoliberálna strana D66 dostala takmer 13 percent hlasov, teda skoro o päť percentuálnych bodov viac než v roku 2010. Navyše je na dobrej ceste ukončiť po 60 rokoch vládu sociálnych demokratov v Amsterdame.
Svoj zisk spred štyroch rokov zdvojnásobila socialistická strana, ktorej dalo hlasy necelých osem percent voličov.
Aj lokálne strany si polepšili a v zastupiteľstvách vyše 380 miest a obcí budú mať približne 30 percent poslancov. Naopak, kresťanskí demokrati prišli o asi tretinu hlasov – získali necelých jedenásť percent.
Pravicový euroskeptik Geert Wilders, ktorého Strana za slobodu (PVV) pôsobí iba v Haagu, kde zrejme zvíťazí, a v Almere, privítal “obrovskú ranu vláde” v komunálnych voľbách. Tie podľa neho položili základy pre májové voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých “oslobodíme Holandsko od tejto zlodejskej bandy v Bruseli”.
Účasť na komunálnych voľbách bola najnižšia v dejinách. Z 12,5 milióna voličov sa ich zúčastnilo len okolo 53 percent.
as
.JPG)
.jpg)
