Dubljanský pracuje od roku 2000 na rakúskej univerzite v pracovnej skupine skúmajúcej paleoklímu, vedci z jeho skupiny zbierajú vzorky stalagmitov v jaskyniach nachádzajúcich sa v rôznych svetadieloch za účelom ich izotopovej analýzy.
“Berieme zdanlivý kameň (ktorého vek sa odhaduje na tisíce až státisíce rokov), rozrežeme ho, skúmame rastové kvapľové vrstvy a môžeme zistiť informácie o klíme (minulosti), pretože rastové vrstvy rastú z vody, ktorá padá ako zrážky na zemský povrch a v zložení uhličitanov vrstvy zaznamenávajú izotopové zloženie atmosférickej vlhkosti. Na základe toho môžeme vyvodiť závery o cestách prenosu vlhkosti, teploty atď. Tieto údaje majú mimoriadnu hodnotu pre overovanie klimatických modelov,” povedal vedec novinárom.
Aby sme pochopili to, čo sa bude diať s klímou v budúcnosti, klimatológovia vytvárajú takzvané globálne cirkulačný modely, vysvetlil Dubljanský. Teraz existuje asi desať takých najzložitejších modelov, ktoré sú spracovávané celými ústavmi a vyžadujú obrovské výpočtové kapacity.
Podľa jeho slov problém spočíva v tom, že vedci nevedia, aký model je adekvátny a aký chybný. Aby to bolo možné zistiť, model “beží“ v opačnom smere v čase – je simulovaná minulosť a získané údaje sú porovnávané s prírodnými archívmi, uviedol Dubljanský.
Takými prírodnými archívmi sú stalagmity – kvapľové minerálne útvary rastúce z dna jaskýň. Pomocou uránu tóriovej analýzy je možné s vysokým stupňom presnosti (na desaťročia a roky) určiť dátum vzniku stalagmitu a dĺžku jeho života s hĺbku datovania do pol milióna rokov, povedal vedec.
Tejto práci sa venuje stovky vedcov na svete, ale na území Ruska boli také výskumy vykonávané skupinou vedcov z rakúskej univerzity uskutočnené iba na Urale, Altaji a Sajanách, povedal Dubljanský. Skúmali tiež vzorky stalagmitov v jaskyniach Abcházska. Uviedol, že by sa mal okruh skúmania stalagmitov v jaskyniach v rôznych oblastiach Ruska a predovšetkým na Kryme.
Práce financuje Univerzita Innsbruck. Dubljanský uviedol, že mu pomáhajú vedci a speleológovia z Krymskej federálnej univerzity. Prvými výsledkami spolupráce sú dve vedecké publikácie. Vedci si prezreli o rok skôr odhalenú jaskyni Tavrida a ohodnotili jej geomorfológiu. Uviedol, že jaskyňa je unikátna, ale kvapľových útvarov je v nej málo, preto bude zaujímavá predovšetkým pre paleontológov a mikrobiológov.






















