Lund 16. januára 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- David Cheskin-pa)
Archeológ Jan Apel z univerzity vo švédskom Lunde skúmal príchod prvých obyvateľov Škandinávie na základe DNA, informuje The Local
Vieme, že Európa bola obývaná od juhovýchodu najneskôr pred 42-tisíc rokmi. No aj počas poslednej ľadovej doby jej severnú časť a strednú Európu pokrýval ľad. Až po jeho ústupe sa prví lovci a zberači dostávali do Škandinávie z juhu asi pred 11 700 rokmi.
Nevedelo sa však o nich viac, preto Apel so svojím tímom sa pokúsil sekvenovať genómy z pozostatkov siedmich vtedajších obyvateľov spred 9500 až 6000 rokov z pobrežia Nórska a baltských ostrovov Gotland a Stora Karlsö.
Spojením poznatkov z genetiky a archeológie sa porovnali genetické údaje s variáciou lovcov a zberačov, ktorí v tom čase žili z iných častiach Európy. Prekvapivým výsledkom bolo, že lovci z atlantického pobrežia Nórska sa geneticky viac podobali populáciám na východ od Baltského mora, zatiaľ čo lovci z územia dnešného Švédska boli geneticky podobnejší tým zo strednej a západnej Európy.
Takýto rozpor medzi genetikou a geografiou možno vysvetliť iba dvomi hlavnými migráciami do Škandinávie. Jedna tiahla z juhu cez územie dnešného Nemecka a Dánska pred 11 700 rokmi a až potom pravdepodobne došlo k ďalšej zo severovýchodu do severného Fínska a Nórska, kde už tiež ustúpil ľad.
To by teda súhlasilo so závermi publikovanými v PLOS Biology, že najskoršie výskyty novej technológie kamenných nástrojov v Škandinávii boli zaznamenané v dnešnom Fínsku, severozápade Ruska a v Nórsku asi pred 10 300 rokmi.
Zistil sa tiež prekvapivo veľký počet genetických variantov u škandinávskych lovcov a zberačov, ktorí teda boli geneticky rozmanitejší ako tí, ktorí žili v strednej, západnej a južnej Európe (v súčasnosti je to práve naopak, keď sa v južnej Európe nachádza viac genetických variácií a menej na severe). Ľudia prichádzajúci z juhu mali modré oči a pomerne tmavú pleť, pričom ľudia zo severovýchodu mali rôznu farbu očí a bledú pokožku.
Vedci sa domnievajú, že len ľahká pigmentácia kože pomáhala ľuďom lepšie absorbovať slnečné svetlo a syntetizovať z neho vitamín D. To naznačuje, že miestna adaptácia na vysokú zemepisnú šírku, spojenú s nízkou úrovňou slnečného žiarenia a nízkymi teplotami, bola v súlade s celosvetovým vzorom pigmentácie, ktorý sa znižuje s odstupom od rovníka.
Niekoľko neskorších migrácií zmenilo škandinávsky génový fond. Počas neskoršej kamennej doby či doby bronzovej priniesli nový genetický materiál, ako aj nové technológie, kultúry a jazyky.
10.8°C
Sobota 
Nedeľa 
Sobota 
11.2°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
