Bratislava 11. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Piqsels)
Zárodky planét vznikajú v hustom molekulárnom oblaku obklopujúcom mladú hviezdu. Častice prachu sa zrážajú, zlepujú sa a vytvárajú telesá stále väčších rozmerov. Prvé etapy ich vzniku sú však spojené s ťažkosťami
Modelovanie ukazuje, že po dosiahnutí veľkosti asi jedného milimetra sa tuhé a rýchlo letiace častice od seba jednoducho odrážajú, bez toho, aby vytvárali väčšie fragmenty.
Možno, že im na prekonanie tejto prvej “bariéry odpudzovania“ (bouncing barrier) napomáha elektrostatická príťažlivosť akumulovaných elektrických nábojov. K tomuto záveru dospeli autori článku uverejneného v časopise Nature Physics. Gerhard Wurm a jeho kolegovia experimentovali s maličkými – s priemerom 0,5 milimetra – sklenenými guličkami.
Zrážky guličiek umožnili imitáciu dynamiky častíc v prahviezdnom disku. Zemská gravitácia je príliš veľká a prudko mení ich správanie, aby sa zbavili jej vplyvu, vedci vykonali experimenty v 120 metrovej veži Fallturm Brémskej univerzity, v komore, ktorú vyhadzovali hore, a potom padala voľne dole spolu s meracím zariadením. V priebehu asi deviatich sekúnd jej pádu bol systém zbavený gravitácie.
Pred spustením zariadenia sklenené guľôčky aktívne premiešavali, aby sa imitovalo obyčajné trenie častíc v prahviezdnom mračne. V dôsledku toho sa na nich akumulovali elektrické náboje. Potom sa už pri páde guľôčky vzájomne priťahovali a vytvárali zhluky, z ktorých niektoré obsahovali vyše 1 000 častíc.
Analogické experimenty sa robili aj s mikrosférami z bazaltu, ktorý je svojím zložením bližšie časticiam protoplanetárneho disku. Akumulovali ešte väčšie náboje a priťahovali sa silnejšie. Podľa všetkého práve táto jednoduchá elektrostatika umožňuje vznikajúcim planétam prekonávať “bariéru odpudzovania“ a rozvíjať sa ďalej.
Prachové veže na Marse
Na konci novembra média informovali o tom, že medzinárodný tím vedcov, ktorý analyzoval dáta z vozidla na Marse a kozmických lodí, objavil na Marse prachové veže, ktoré sa zahrievajú vplyvom slnečných lúčov a stúpajú vysoko nahor, pričom so sebou odnášajú vodu z povrchu červenej planéty .
Planetárnu sondu Opportunity pochovali v roku 2018 globálna prachová búrka. Misia však priniesla dôležité dáta. Vedcom sa podarilo objaviť koncentrované oblaky prachu, ktoré dostali názov prachové veže.
Tento prach môže obsahovať vodné pary, ktoré vyletujú skrz veže ako vo výťahu. Potom sú vyhodené do vesmíru, kde ich slnečné žiarenie rozbíja na molekuly. Tento jav môže pomôcť objasniť, ako z povrchu Marsu zmizla voda.
Podľa vedcov sú prachové veže obrovské mraky, ktoré majú väčšiu hustotu, ako obyčajný prach v tenkej atmosfére Marsu. Pravdepodobne sa hromadne formujú počas globálnych búrok. Podľa vedcov sa prachové veže objavujú po celý rok na Marse. Avšak, pri vzniku globálnych búrok sa ich cyklus zmení, ako tomu bolo v roku 2018. Vedcov prekvapila aj činnosť týchto veží. Rýchlosť týchto “kozmických výťahov“ sa ukázala ako veľmi vysoká. S istotou však vedci zatiaľ nemôžu povedať, čo presne spôsobuje globálne prachové búrky.