Podľa portálu Phys.org vedci rozobrali údaje získané v priebehu experimentu ešte z roku roku 2004 na detektore elementárnych častíc v laboratóriu Thomasa Jeffersona.
Jadrá uhlíka, hliníka, železa, olova a tiež deutéria (izotopu vodíka, ktorý obsahuje v jadre protón a neutrón) boli ožarované elektrónmi s energiou 5,01 gigaelektrónvoltov. Detektory pritom registrovali vybité častice aj rozptýlené elektróny.
Získané výsledky potvrdili vznik korelácií krátkeho dosahu (short-range correlations) medzi protónmi a neutrónmi, ktoré pôsobia niekoľko sekúnd. Pritom sa ich štruktúry dočasne prekrývajú.
Výskumníci odviedli funkciu pre blízke korelácie, ktorá popisuje efekt EMC – nesúlad medzi impulzmi vo voľných protónoch, neutrónoch a nukleónoch v zložení atómových jadier. Podľa tohto modelu napomáhajú korelácie novému rozdeleniu kvarkov a menia ich impulzy.
Efekt EMC objavili v roku 1983 vedci CERN v zložení Európskej mionovej kolaborácie (European Muon Collaboration). Aj keď bolo na túto tému uverejnených vyše tisícky vedeckých štúdií, jednoznačné vysvetlenie tohto javu dosiaľ chýba a v súvislosti s tým je označovaný za jeden z nevyriešených fyzických problémov.